Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
domy slobodne predať a odísť z mesta, ak zaplatia svojmu richtárovi 12 denárov. Ten im nesmie brániť v predaji domov a v odchode z mesta. Týmito výsadami povýšil cudzích hostí (i domáce obyvateľstvo) na mešťanov a Podhradie medzi kráľovské mestá Uhorska. V období okolo roku 1340 (tak ako v Martine a Sučanoch) sa nemeckí hostia so súhlasom župana Donča usadili aj v hornom Turci na kráľovskom majetku Kozmasovej Vsi a na panstve Hája, ktoré bolo vlastníctvom Dončovho príbuzného Petra a neskôr opäť kráľovským majetkom. Na majetku Hája sa spomína nová dedina Polun, pravdepodobne prvá turčianska dedina lokovaná na nemeckom dedinskom práve. Založili ju nemeckí hostia pochádzajúci azda z Kremnice. V roku 1398 sa spomína pod názvom Chermozna (Čremošné) v prídomku handlovského dedičného richtára. Bola založená na tých istých princípoch ako ďalšie v tejto oblasti. V roku 1351 turčiansky podžupan zapísal dohodu o delbe Hornej Mútnej na tri časti, v ktorej sa vrch Welka Hora nazýva i Hochwald. Táto listina je prvým písomným dokladom, v ktorom sa začínajú objavovať i nemecké miestopisné názvy. Zároveň sa okrem Čremošného uvádza i ďalšia dedina Lehota. Z tejto metácie a neskorších prameňov je nepochybné, že je to chotár a dedina Kozmasova Ves, kde už niekedy v tridsiatych rokoch župan Donč usadil nemeckých hostí. Nemeckí osadníci dostali výsady podľa ich nemeckého práva a bol im poskytnutý istý čas - lehota - na oslobodenie od daní a dávok. Podľa toho dostala Kozmasova Ves nové pomenovanie Lehota. Nemeckí osadníci ju však už v tomto období nazývajú Štubňa. V roku 1415 je tu, v Starej Štubni (Antiqua stuba) doložené kráľovské mýto a v roku 1414 slobody podľa krupinského práva, akými sa riadili aj iné nemecké dediny. V roku 1360 sa devätnásť šľachticov (ktorí využívali výhody nemeckého práva napríklad tým, že sa dostali do kráľovského majetku) dohodlo s Petrom zvaným Glaser, aby ich horskú dedinu zaľudnil a povolal do nej aj nových osadníkov. Dohodu spísali pred turčianskym konventom. Z listiny z roku 1367 sa dozvedáme, že nová horská dedina sa nazýva Sklenárovou lehotou - Sklené - Glaserhau, podľa dedičného richtára Petra Glasera pravdepodobne z Kremnice. Peter Glaser podľa právnych zvyklostí mesta Žiliny dostal dedičné richtárstvo, ktoré mohol slobodne predať. Mal právo postaviť kostol, vlastný mlyn, krčmu a jatku, vydržiavať obuvníkov a kováčov, rozsudzovať všetky, i ťažké spory obyvateľov a pokuty z nich prijímať. Všetkým obyvateľom, ktorí odo dňa dohody sem prídu, udeľuje sa 16 rokov daneprostých. Po ich uplynutí bude fojt Peter (Glaser) povinný každý rok na sv. Martina platiť 24 zlatých a každý osadník od jedného lánu pripraví na Turíce a Vianoce po kurčati zemepánovi. Približne v polovici 14. storočia na hornom toku Turca a jeho prítoku Turčeku (v hraniciach Turčianskej stolice), založili mešťania Kremnice dve vlastné dediny Turček, t.j. Horný a Dolný Turček. S ich existenciou sa stretávame až v roku 1371, keď komorský kremnický gróf Fridlinus a richtár Mikuláš Maceraver s mestskou radou Kremnice potvrdili svojmu mešťanovi Jánovi Stiborovi, jeho manželke a potomkom, dedičné právo na dva mlyny v Dolnom Turčeku. Dolný 34
