Horváthová, Margaréta: Nemci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, remesiel o odievania - Interethnica 4. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod k nemeckému osídleniu na Slovensku
Kolonizácia stredného Slovenska nemeckým obyvateľstvom Najvýznamnejšou oblasťou baníctva v Uhorsku bolo stredné Slovensko s centrami v Kremnici, Banskej Štiavnici a Banskej Bystrici. Pre stredoslovenský nemecký ostrov sa v rokoch druhej svetovej vojny zaužívalo toponymum Hauerland, ktoré sa opiera o početné názvy nemeckých obcí, ktorých názov v nemčine je ukončený koncovkou -hau. Hauen v preklade znamená klčovanie, žiarenie, čo úzko súvisí so spôsobom získavania zalesnenej pôdy v danej oblasti. Hauerland pred zaužívaním svojho nového pomenovania bol nazývaný i kremnicko-pravniansky jazykový ostrov. Do roku 1945 žila v 24 obciach tejto oblasti nadpolovičná väčšina nemeckých obyvateľov, sústredených najmä okolo Kremnice a Nitrianskeho Pravna, v Handlovej a na juhu tejto oblasti vo Veľkom Poli, v Pile a Kopernici. Administratívne patrili obce do viacerých žúp - Nitrianskej, Tekovskej a Turčianskej. Hornatá oblasť stredného Slovenska bola v 11. a 12. storočí ešte veľmi riedko osídleným územím. Pri osídľovaní v 12. a 13. storočí zohralo významnú úlohu zakladanie niektorých kláštorov a opátstiev. V Znieve Belo IV. v roku 1251 založil nový premonštrátsky kláštor a obdaroval ho rozsiahlymi majetkami, v tomto roku daroval premonštrátom miesto na postavenie kláštora a kostola Panny Márie, bývalé budovy dominikánov a dve poplužia pod hradom. 0 rok neskôr im daroval päť dedín, ktoré predtým patrili zoborským benediktínom. Vlastná dedina Zniev (Podhradie) ostala kráľovským majetkom. Je isté, že pri výstavbe hradu Turiec po roku 1241 a pri výstavbe kláštorných stavieb pôsobili i cudzí stavitelia a remeselníci. Aj ich pričinením sa rozvíjala podhradská osada, ktorá sa oficiálne nazývala Podhradím popri ľudovom Znieve. Jej komunita pozostávala okrem domáceho obyvateľstva i z nemeckých remeselníkov. Aby si zachovala nezávislosť od premonštrátov, usiluje sa o dosiahnutie mestských výsad u kráľa. Pravdepodobne v lete 1266 Belo IV. pri svojom pobyte na hrade Turiec upravil aj cirkevné pomery v znievskom Podhradí, a súčasne ho povýšil na kráľovské mesto s podobnými právami, aké užívali nemeckí hostia v Krupine a vo Zvolene. Belo IV. svojím privilégiom, potvrdeným svojou pečaťou, ustanovil, že hostia z Podhradia hradu Turiec majú desiatok z obilia ponechať v snopoch na poli. Polovicu z neho dostane premonštrátsky kláštor a jeho mnísi, druhú polovicu farár ich kostola sv. Mikuláša spolu s malým desiatkom z oviec, prasiat, syra, medu a vosku. Dal im právo každoročnej slobodnej voľby richtára a 12 prísažných, ktorí môžu súdiť všetky spory okrem vraždy, krádeže a podpaľačstva domov. Ak by súdili niektorého mešťana - cudzinca, súd sa nesmie konať bez svedectva obyvateľov dediny, z ktorej pochádza a súdnych vykonávateľov. Mešťanov z ich domov nesmie vyhnať ani richtár, ani nikto iný, ak im za ne nedá primeranú satisfakciu. Mesto má každoročne okolo sviatku sv. Michala zaplatiť kráľovskej pokladnici pozemkovú daň. Po splnení týchto povinností môžu mešťania svoje 33
