Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
Umelé prispôsobovanie štátnych hraníc etnickým hraniciam a vytváranie „fetišizovaných“ etnicky čistých území, obývaných štátotvornou väčšinou, sa nikdy nedialo na podklade vzájomnej dohody oboch zainteresovaných strán, ale rýchlymi, náhlymi a drastickými zásahmi (prisťahovalectvo veľkého rozsahu, úplne vysťahovanie menšiny, deportácie - viď sudetskí Nemci, a v prípade potreby i úplné vyhubenie - viď Juhoslávia). Javy, zhrnuté v druhom bode, naopak znamenajú, že snaha štátotvorného národa drastickými zásahmi zmeniť etnickú priestorovú štruktúru pohraničných, menšinou obývaných oblastí v priebehu času buď ustala (viď v prípade Gemera pozastavenie deportácií a výmeny obyvateľstva), alebo štátotvorná menšina upustila od rýchlych riešení a prenechala proces postupnej etnickej erózie pohraničnej menšiny iným, pomalšie pôsobiacim formujúcim silám (hospodársky nevýhodná situáciu na periférii; prestarnutie obyvateľstva; narušenie infraštruktúry). V prípade homogénneho územia je teda vznik etnickej zmiešanosti (2. a) dobrým indikátorom tohoto pomalého procesu. Tento istý proces možno v prípade pokračujúceho rozpadu historických národnostne zmiešaných území sledovať na základe postupných zmien percentuálnych pomerov etnickej skladby obyvateľstva (2. b). Národnostná menšina, ktorá v danej obci dovtedy bola v absolútnej väčšine, sa postupne dostáva do stavu len relatívnej väčšiny alebo skízne na úroveň druhoradého etnika. Na základe vyššie uvedených faktov možno povedať, že etnická zmiešanosť je nestabilným stavom. Už v 18. storočí mohla akákoľvek udalosť (epidémia, vojnová výprava) nabúrať etnické pomery danej obce či regiónu. V našom storočí však možno instabilitu etnickej zmiešanosti pripísať na vrub umelo vyvolaných pozmeňujúcich procesov. Snaha o národnostný štát totiž vždy znamená vznik uzavretého systému, ostrými hranicami (viac než 90 %-ná národnostná väčšina) oddeleného od okolitých národov. Pestrá národnostná mozaika strednej Európy však neumožnila bezkonfliktný vznik takýchto území. Konflikty vznikajú z protikladov medzi rozdielnymi povahami formujúcich síl. Národnostná väčšina sa totiž v rámci konštrukcie národnostného štátu vždy snaží o zmenšenie rozlohy pásu s homogénne menšinovou alebo zmiešanou etnicitou, o rozkúskovanie tadiaľ sa tiahnúcej vnútornej, takpovediac „sakralizovanej“ etnickej hranice (územie s nadpolovičným zastúpením národnostnej menšiny) a o doplnenie územia väčšinovým obyvateľstvom v celom priestore až po štátnu hranicu. Len v takomto stave vidí dosiahnutie rovnováhy. V pohraničí žijúca menšina sa naopak snaží čeliť ťýmto tlakom a udržať si na danom území väčšinu (nad 50%), a tak zaručiť zachovanie vlastnej kultúry a dodržiavanie menšinových práv. Tieto proti sebe stojace záujmy vedú aj v mierových časoch k postupnej („skôr či neskôr") premene priestorovej štruktúry etnického zloženia. Odrazom tohoto procesu, premietajúcim sa aj do priestorovej štruktúry, teda do geografických máp), je v prípade národnostne homogénnych pohraničných oblastí objavenie sa etnickej zmiešanosti (a); v prípade už aj pôvodne historicky zmiešaných obcí posun percentuálnych pomerov etnickej zmiešanosti na stranu väešinového národa (b). etnická hranica => etnická zmiešanosť <= štátna hranica a) (etnický blok) (erozívna sila) b) (historické zmiešané oblasti) li aj jej vznik b) zmena jej pomerov (Preklad: Andrea Dubeková) 225
