Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke

nénim národnoobrodzovacích hnutf, s možnosťou nového priestorového členenia strednej Európy na etnickom základe (v Maďarsku s obavami z neho). Upresňovali sa metódy sčítavania ľudu (zohľadnenie druhého, používaného jazyka, okrem materinského), hodnotiace hľadiská i kartografické zobrazovacie metódy (viď mapy Telekiho, Bátkyho), aby bolo možné v prípade neskorších jednaní o usporiadaní hraníc (ku ktorým aj došlo) na ich podklade dokumentovať počet obyvateľov, percentuálne pomery, priestorové vzťahy (v duchu hesla „Každý štvorcový kilometer je dôležitý") v mnohonárodnostných obciach pozdĺž etnickej hranice. Následkom versailleskej mierovej zmluvy sa v periférnom pruhu pozdĺž južnej hranice Československa sústredila významná časť maďarskej menšiny, odtrhnutej od vlastného národa, čiže medzi štátnu hranicu a skutočnú gemerskú etnickú hranicu sa podľa sčítania z roku 1910 dostalo územie s čisto (viac ako 90 %) maďarským obyvateľstvom. Podľa Sundhaussena môže v strednej Európe, pre ktorú je charakteristická snaha o homogénne národné štáty, takáto obrovská národnostná diskrepancia viesť k dvom možným reakciám:

1. Štátne hranice sa („skôr či neskôr“ - R. K) prispôsobia etnickým pomerom.

2. Etnické pomery sa prispôsobia štátnym hraniciam.

Sandhaussen hovorí, že uskutočnenie prvého bodu je zhodné s rozpadom viacnárodných štátov na národné (versailleské mierové zmluvy). Druhý bod predstavuje širokú škálu „homogenizačných prostriedkov“ (násilná asimilácia, výmena obyvateľstva alebo hoci etnocída). Radi by sme však na podklade našich gemerských výskumov rozšírili jeho pohľad o súvislosti s etnickou zmiešanosťou:

K 1. bodu: Drastické prispôsobovanie štátnej hranice etnickej hranici:

a) V prípade území, homogénne obývaných národnostnou menšinou: Nevyskytuje sa prechodné, multietnické obdobie.

b) Náhla zmena podielov národnostného zastúpenia na národnostne zmiešaných územiach pozdĺž etnickej hranice v minulosti (pred rokom 1900).

K 2. bodu: Postupné prispôsobovanie etnickej hranice štátnej hranici: Etnická

zmiešanosť ako indikátor tohoto procesu:

a) V prípade rozpadu národnostne homogénnych území: vznik etnickej zmiešanosti.

b) Pri ďalšom rozpade národnostne zmiešaných území: postupné posuny pomerov etnického zloženia.

Procesy, opísané v prvom bode, treba chápať tak, že rozpad mnohonárodnostných štátov neznamenal v novovzniknutých štátoch súčasne vznik zhody etnických hraníc so štátnymi a teda v poversailleskej strednej Európe a na Balkáne pretrvala snaha o uznanie etnických hraníc za štátne. Znamená to, že zanikli periférne, homogénne menšinové územia, bez prechodného stavu národnostnej zmiešanosti. Táto tendencia však pozmenila aj samotnú definíciu etnickej hranice. Pojem etnická hranica v tomto prípade označuje ostrú líniu, oddeľujúcu etnicky nezmiešané, homogénne (nad 90 %) národnostne osídlené oblasti, a nie väčšinové (nad 50%) územia.

Náhle historické zmeny národnostných pomerov na etnicky zmiešaných územiach pozdĺž etnickej hranice, odohrávajúce sa zväčša vo veľkých vlnách (l.b), možno nazvať umelou kolonizáciou. Mohlo k nej dôjsť aj umelým zakladaním dedín, ale proces prílevu obyvateľstva veľkého rozsahu sa týka hlavne národnostne zmiešaných mestských aglomerácií.

224