Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
rozumieme jav, keď z toho istého desaťročia, či dokonca roka (1773) existujú rozdielne hodnotenia etnického zloženia v danej obci v závislosti od toho, aká etnická situácia bola obcou v tom čase považovaná za žiaducu (urbárne údaje o jazyku) alebo ako hodnotil etnickú príslušnosť obce vonkajší pozorovateľ na základe etnických znakov (viď nižšie), ktoré ju podľa neho určovali dominantným spôsobom. Posudzovenie etnickej príslušnosti národnostne zmiešaných obcí, hlavne podľa starších prameňov z 18.-19. storočia, môže spôsobovať závažné problémy, pretože vtedy a) nebola vypracovaná jednotná metodika hodnotenia (v podstate nie je ani dnes), b) neexistovali štatistické kvóty, ktoré by boli vhodne ohraničovali jednotlivé kategórie etnickej zmiešanosti. Tieto dva body označujú hlavné dôvody, prečo je štatistická klasifikácia zmiešaných obcí v 18. storočí zložitá. Problém hodnotenia, spomenutý v bode a., znamená, že v tomto období jediný aký-taký východiskový bod pre posúdenie etnicity obce predstavoval jazyk väčšiny. Národnostné zloženie a spomínané umelé presuny jazykovej hranice boli ovplyvnené aj tým, čo sa chápalo pod jazykom obce. Sú práce, v ktorých sa ako dominantný jazyk udáva materinský jazyk etnika, kým v iných sa uvádza len používaný (prľp. ovládaný) jazyk; dokonca ani v rámci jednej práce autori nie sú dôslední a pri charakterizácii tej-ktorej obce raz hovoria materinskom jazyku etnika a inokedy o používanom jazyku (Bartholomaeides). Ak sa napriek všetkým ťažkostiam v danej práci predsalen nájde báza, na ktorej sa dá pri etnickej klasifikácii stavať, druhý problém, štatistické posúdenie etnickej zmiešanosti (bod b.) stojí na úplne neistých základoch. Vytvoriť konkrétne kvantitatívne kategórie na základe charakteristík etnika, získaných na podklade údajov od opytovaných, ktoré sú skôr názormi než skutočnými údajmi, je problematické. V tomto kontexte ani Vályi-ho prvý pokus o zhodnotenie muitietnicity, ktorý som predstavil v kapitole o premenách etnického obrazu Gemera v 18. storočí, nie je presvedčivý. Zo strany autora išlo skôr o štatisticky nepodložiteľnú snahu, aspoň sa akýmkolVek spôsobom pokúsiť o zodpovedanie tejto otázky. Skôr šťastiu snáď môže ďakovať za to, že za jeho schémami sa predsalen črtá (i keď s výhradami) istý vyčísliteľný stúpajúci alebo klesajúci trend zmiešanosti ako veličiny. Obraz vývoja muitietnicity desiatich analyzovaných obcí a ním daného priebehu tamojšej etnickej hranice, vytvorený na základe rôznych prameňov, ovplyvňuje aj to, aké percentuálne hodnoty zastúpenia druhého prítomného etnika v danej obci považujú jednotliví autori za rozhodujúce pre označenie obce za multietnickú alebo naopak za zanedbateľné. Výskumy ukazujú, že ani v tejto otázke medzi prameňmi neexistuje zhoda. Za následok nezrovnalostí medzi použitými prameňmi možno považovať, že pre klasifikáciu viacnárodnostných obcí je charakteristicý vysoký stupeň zjednodušenia a vyhýbania sa otázke. Neznamená to však, že by raní štatistici (18. stor.) neboli vnímali problematiku viacjazyčných obcí, práve naopak, ich údaje o jazykovej zmiešanosti boli krokom vpred. V druhej polovici 18. storočia otázka etnickej príslušnosti, objavujúca sa v dobových zoznamoch, priniesla nový rozmer, veď - ako o tom bola reč v príslušnej kapitole - v tom čase sa dôležitosť pripisovala len cirkevnej a spoločenskej príslušnosti. Nemožno sa teda čudovať, že rané zväzky, berúce do úvahy už i etnické hľadiská, zatiaľ len „objavili", len spomínajú viacjazyčné obce. Popisy náboženskej príslušnosti boli oveľa detailnejšie. Presné posúdenie údajov o multireligiozite bolo dôležité už na začiatku 19. storočia (viď lexikon Ludovico Nagya), ale údaje o národnostnom zložení obcí na seba nechali čakať až do roku 1880, teda ani nie do prvého, ale až do druhého oficiálneho sčítania ľudu! Potreba čo najexaktnejšieho zodpovedania otázky etnickej zmiešanosti a súčasne s ním upresnenia priebehu etnickej hranice vyvstala až na začiatku 20. storočia so zosil-223
