Keményfi Róbert: A gömöri etnikai térmozaik. A történeti Gömör és Kis-Hont vármegye etnikai térszerkezetének változása - különös tekintettel a szlovák-magyar etnikai határ futására - Interethnica 3. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Térképek, táblázatok és ábrák jegyzéke
II. Popri systéme klasifikácie etnickej zmiešanosti na základe merateľných, jasne definovaných hľadísk sa stretneme aj s otázkou vnútornej (kvalitatívnej), kulturálnej, číselnými údajmi a kategóriami nevyjadriteľnej charakterizácie multietnicity. Jedným z jej hľadísk je otázka kulturálnych procesov, ktoré sa v danej obci skrývajú za získanými štatistickými údajmi. Na asimiláciu môže v štatistikách, založených na podvojnej informácii (jazyk, národnosť), poukazovať rozdiel medzi údajmi o národnostnej príslušnosti a materinskom jazyku, pričom prvé sú nižšie než druhé. Výhradne týmto údajom a stanovením ostatných vonkajších kategórií však nie je možné vyjadriť proces asimilácie. Len výskum v danom teréne môže rozhodnúť o stupni a charaktere asimilácie v multikulturálnych obciach. Existuje klasifikačný systém, ktorý zahŕňa hľadisko asimilácie, t. j. stavu kultúry, a na jeho základe hovorí o národnostne zmiešaných obciach s maďarskou menšinou 1. životaschopnou, 2. smerujúcou k asimilácii a 3. úplne asimilovanou čiže o beznádejných prípadoch. Podobne nejednoznačná a preto kritizovaná je klasifikácia na základe údajov o stave etnicky zmiešanej kultúry, získaných pri sčítaniach ľudu, radiaca obce do troch kategórií: 1. s jednoznačnou prevahou národnostnej menšiny, 2. zmiešané, s jazykovo neasimilovanou menšinou a 3. zmiešané, s jazykovo asimilovanou národnostnou menšinou. Všetky snahy o vtesnanie kvalitatívnych charakteristík do rigídnych štatistických kategórií je však a priori odsúdené na neúspech. Ako je to napríklad v prípade tu často spomínaného cigánskeho etnika? Hoci podľa oficiálnych údajov sú mnohé obce homogénne, predsa sú obývané Cigánmi, ktorých kultúru - napriek jazykovej zhode - nemožno zlúčiť s kultúrou tam žijúceho necigánskeho etnika. Kvalitatívnym prístupom sa môže podariť aj číselne podchytiť tú skupinu Cigánov, ktorá sa od ostatného etnika odlišuje práve z hľadiska kultúry. Popri problematike cigánskej menšiny použiteľnosť vyššie uvedených klasifikačných systémov, postavených na nejednoznačnosti stavu kultúry v podmienkach etnickej zmiešanosti a na „klasickom“ asimilačnom procese, nabúrava aj fakt, že v obciach pozdĺž etnickej hranice sa stretávame s javom dvojitej identity, úplnej dvojjazyčnosti. Dvojjazyčnosť alebo „etnická zmiešanosť v podmienkach jednotlivca“ sa môže týkať doma či v spoločnosti používaného alebo materinského jazyka, v každom prípade však to, ktorá „identita sa dostane do popredia“ pri štatistickom zisťovaní, je podmienené rozličnými utilitaristickými úvahami. Spomínané dva spôsoby klasifikácie teda predstavujú dva rozličné typy prístupu. Nemožno ich zjednotiť, avšak prvý, kvantitatívny systém hľadísk môže byt nápomocný pri pochopení druhého, je totiž východiskom, pozadím, poskytujúcim databázu pre kvalitatívne, vždy na praktickom výskume založené hodnotenia, vďaka ktorým si možno vtejktorej konkrétnej obci urobiť obraz o skutočných dopadoch národnostnej zmiešanosti na stav kultúry (t. j. o interkulturálnej komunikácii, sociálnych vzťahoch medzi národnosťami, každodennom styku medzi etnikami, osobitých kulturálnych procesoch v národnostne zmiešaných obciach). Etnická zmiešanosÍ - etnická hranica - štátna hranica Hoci sme pre účely tejto práce vybrali obce podľa súčasného stavu ich etnického zloženia, údaje o historickom vývoji obyvateľstva svedčia pre to, že sa nám podarilo natrafiť na jednu z „najvzrušujúcejších" oblastí gemersko-malohontianskej župy. Výsledkom zhodnotenia kvality etnickej zmiešanosti a poňatia problému multietnicity spôsobom, odlišným od „lexikonového“, bolo zistenie, že popri prirodzených zmenách etnického zloženia a pohybe národnostnej hranice (prisťahovalectvo, vysťahovalectvo, epidémie, vojny) možno hovoriť i o umelých zmenách a posunoch. Pod umelým posunom 222
