Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Pôdorysný vývoj ľudového domu
V súvislosti s tým by sme chceli upozorniť na jeden pozoruhodný jav, ktorý je badateľný v niektorých obciach Medzilaboreckej doliny (napr. Humenský Rokytov, Zbudský Brestov, Zbojné, Zbudská Belá atď.). V týchto obciach termľn „komora" používa sa nielen na označenie tretieho priestoru domu, ale aj na pomenovanie jednopriestorovej skladovacej hospodárskej budovy, ktorá sa v iných obciach menuje „sypanec" (sýpka). S podobným, no trochu odlišným javom sme sa stretli aj v obci Litmanová, okr. Stará Ľubovňa, kde okrem komory v obytnom dome je aj druhá komora v hospodárskom trakte. Ponúka sa tu hypotéza, že po splynutí' pôvodnej komory s obydlím neskoršie sa ukázalo, že aj tento pripojený skladovací priestor nie je v hospodárstve dostačujúci, a tak opätovne vznikol ešte jeden objekt mimo obytného traktu, ktorý napr. v okolí Medzilaboriec volajú „komora”, „komirka”, „komirča” (čiže sýpka). Trojdielny pôdorys je ďalším základným typom tradičného ľudového domu. Trojpriestorový dom bol v 19. a na začiatku 20. storočia v skúmanej oblasti dominantným typom. Mal však svoje rozmanité varianty, o ktorých sa chceme stručne zmieniť. Akýmsi prechodným pôdorysným typom medzi dvojpriestorovým a trojpriestorovým obydlím v spomínanej oblasti bol pôdorys, v ktorom je vstupná miestnosť („siný") predelená na dve časti, pričom zadná z nich plní funkciu komory (napr. dom č. 22 v Uličskom Krivom, dom č. 81 v Lukove, dom č. 49 v Livove atď.). Podobné úsilie o priblíženie sa k dokonalému trojdielnému typu sú typické aj u susedných Slovákov. Zaznamenané sú aj v podunajských oblastiach154. Jedným z najrozšírenejších pôdorysných typov tradičného ľudového domu v sledovanej oblasti je trojdielny pôdorys, uprostred ktorého sa nachádza vstupný priestor („siný", „šini”). Na jednej strane vstupnej miestnosti je obytná izba a na druhej - komora. Tento pôdorysný typ sa vyskytuje aj v poľskom staviteľstve a poľskí etnografi nazývajú ho symetrickým, pričom pitvor sa považuje za os symetrie. Takýto typ je charakteristický aj pre susedných Slovákov, Zakarpatských Ukrajincov, ako aj pre celú Ukrajinu vôbec155. V dostupnom etnografickom materiáli celého slovanského územia je to jeden z najčastejšie sa vyskytujúcich pôdorysných typov tradičného ľudového domu. Trojpriestorový dom, v ktorom všetky tri miestnosti sú zoradené vedľa seba po pozdĺžnej osi budovy so vstupnou miestnosťou v prostriedku, je najrozšírenejším vo východnej časti skúmaného regiónu (okolie Sniny a Medzilaboriec). Vyskytujú sa však aj v okolí Svidníka a Bardejova (Soboš, Šarišský Štiavnik, Beňadikovce, Lukov, Livovská Huta), najmä v obciach, ktoré tvoria hranicu medzi slovenským a ukrajinským etnikom. V severnejšie položených obciach východného Slovenska, najmä v okolí Bardejova a Svidníka prevláda variant trojpriestorovej dispozície domu, v ktorom je komora umiestnená vedľa obytnej miestnosti po šírke domu. Preto sú takéto domy značne širšie. Zvonku ich môžeme rozpoznať od ostatných tak, že majú 93
