Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Pôdorysný vývoj ľudového domu

dve väčšie okná a jedno menšie okno v užšej čelnej stene. Do komory sa vchádzalo cez vstupnú miestnosť („siný”) alebo z obytnej miestnosti.

Tento typ pôdorysu je rozšírený aj u poľských Lemkov (v okolľ Gorlľc a Jašia) a je často označovaný ako lemkovský156. Nie je typický v bezprostredne susediacej slovenskej oblasti.

Genéza tohto trojdielného pôdorysu je trochu odlišná a nesúhlasí, ako na to upozornil už R. Bednárik, s teóriou L. Niederleho o priamočiarom vývine slovanského domu157.

Jedným z typických znakov karpatského ľudového domu sú rôzne prístavky v podstreší chrbtovej strany domu. Tieto prístavky chránili obydlie pred drsnými horskými poveternostnými podmienkami. Z podstrešia sa postupom času vyvinula komora. Dôkazom toho, že takáto komora vznikla z podstrešia, je aj to, že v niektorých domoch tohto typu povala (strop) o 60-90 cm je nižšie ako v ostatných miestnostiach, čo si vynútilo pravdepodobne klesanie spádu strechy domu.

Na vznik trojpriestorového domu s komorou pozdĺž obytnej miestnosti mal čiastočne vplyv aj druh dostupného stavebného materiálu. Dĺžka jedľových a smrekových trámov dovoľovala stavať širšie steny domu. Vo východnejších častiach skúmanej oblasti, kde sa používal stavebný materiál z listnatých stromov, sa takého pôdorysy nevyskytujú.

POĽSKO

Okrem toho, že prístavbou komory vedľa obytnej miestnosti sa zabezpečila dokonalejšia izolácia izby, bolo toto umiestnenie komory výhodné aj tým, že sa súčasne zabezpečilo viac tepla pre zásoby potravín v komore (najmä zemiakov).

94