Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
(„pelevňa”, „bojisko”) sa zachovali povaly z voľne položenej žrcľoviny. Tento provizórny strop, ktorý v prípade potreby (napr. pri mlátení' cepmi, pri vykladaní obilia, sena a slamy do podstrešia) sa vždy mohol dočasne odstrániť, sa nazýva „podria" alebo „pľantra” („pientra”). Pátra („pientra”) sú známe aj u Poliakov a Slovákov. V samotnom obydlí povala už v priebehu 19. storočia bola postupne vystriedaná inými dokonalejšími formami. Tieto formy sa najdlhšie zachovali v mnohých obciach Uličsko-Ublianskej doliny. Jednou z nich je povala zhotovená z tlstých bukových pologuľačov s okresanou spodnou stranou, ktoré sa nazývali „švali”. Ukladali ich naprieč obytnej miestnosti priamo na pozdĺžnu hradu. Neskôr takéto pologuľače okresávali aj z druhej strany, čím vznikali tzv. „povalyny” (napr. dom č. 170 v Ladomirove, dom č. 84 v Uličskom Krivom a pod.). „Povalyny” boli prakticky hrubé (10-12 cm) okresané dosky. Ich šírka dosahovala aj 40 cm. Vzhľadom na to, že povala z takýchto dosák bola nerovná, z estetických dôvodov ju v obytnej miestnosti omastili tenkou vrstvou žltej hliny a obielili. Ďalšou etapou vo vývoji povaly boli priečne hrady, ktorých obyčajne bolo 3 alebo 5. Uložené boli vo vzdialenosti asi 100-120 cm jedna od druhej. Nazývajú ich „fuľovky”, „hriadky”, „tragari”. V jednoradových usadlostiach (dlhých domoch) v obytnej miestnosti domu obyčajne pod priečnymi hradami sa nachádzala aj pozdĺžna („mešternicja”; „mešterna”, „maštarna” alebo „mišterna” „hriada”; „maštehriada”; „mašteriada”; „meštegerenda”; „meštehreda"; „mišithriada”; „gerenda”; „hriada”). Príznačným pre túto hraduje to, že jej centrum zdobili nápismi a vyrezávaním rôznych invencií, v ktorých sa zachovali črty veľmi starého ornamentu (rôzne emblémy krížov, solárne znaky, motívy kvetín, rozety, kruhové motívy, dátum výstavby a meno majiteľa alebo fundátora). Autormi tejto vruborezby sú samotní tesári. R. Bednárik považuje spomenuté emblémy za výtvarné formy apotropajného, ochranného charakteru136. Okrem estetických funkcií podobné emblémy mali zabezpečovať šťastný a spokojný rodinný život, dobré hospodárske výsledky, chrániť dobytok a celý dom pred rôznymi pohromami a „zlými duchmi”. Tieto znaky sú taktiež symbolmi náboženského a národnostného, respektíve etnického uvedomenia prostého ľudu: „ruská chyža, to takyj ehrest sme zrobyly”137. Zaujímavé je, že v spišsko-zamagurských oblastiach pozdĺžna hrada v dome sa nevyskytovala, a preto spomenuté vyrezávané emblémy a rôzne inskripcie nachádzame obyčajne na strednom priečnom tráme. Najzápadnejšie lokality sa na rozdiel od východnejších oblastí vyznačujú bohatými vyrezávanými nápismi, a to tak azbukou (staroukrajinčinou), ako aj latinkou (staroslovienčinou). Text znie najčastejšie asi takto: „V mene Ježiša” (Na slávu Božiu, S Božou pomocou) tento dom fundoval... (rok, mená majiteľov alebo tesárov). Spravidla centrum výzdoby a nápisu tvorí rozlične ozdobne stvárnený iniciálkový symbol IHS (Jesus Hominum Salvator). Nazdávame sa, že výskyt pozdĺžnej hrady úzko súvisí s kvalitou stavebného materiálu. Prihliadajúc na to, že vo východnejšie položených oblastiach priečne hrady (obyčajne bukové) boli menej trvanlivé, vznikla tu potre82
