Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

ba jednej silnejšej nosnej hrady, na zhotovenie ktorej zabezpečovali kvalitnejší materiál, najčastejšie jedľový. Vzhľadom na kvalitu zhotovenia hrady, jej funkciu a umiestnenie v strope (s priečnymi hradami vytvárala kríz) prostý ľud jej postupne pripisuje aj určitú moc magického významu. Tak napríklad v mnohých obciach v okolí Svidníka ťažko umierajúceho položili na zem pozdĺž spomenutej hrady, čiže pod kríž; počas svadby pri rozlúčke nevesty s rodičmi a celým gazdovstvom trikrát zarúbali do hrady družbovským čakanom a pod.

Najrozšírenejšie sú povaly z rezaných jedľových alebo smrekových dosák („foršt").

Povalu z rezaných a hobľovaných dosák nechávali vo vnútri domu v naturálnej podobe. Pred väčšími sviatkami ju vždy poriadne vydrhli. V dôsledku dlhodobého čiastočného unikania dymu z pece a výparov pri príprave stravy a pokrmov pre dobytok takéto povaly dnes už majú tmavohnedé zafarbenie.

V pitvore a komore strop bol oveľa jednoduchší. Dávnejšie v pitvore povaly neboli vôbec.

Okno v ľudovom obydlí. Uličské Krivé

Úprava stien domu bola vo veľkej miere závislá od druhu a kvality použitého stavebného materiálu. Zruby z menej kvalitného dreva, napríklad bukového, si vyžadovali dôkladnejšiu úpravu. Pre zahladenie defektov zrubu štrbiny medzi jednotlivými trámami („škáry”, „skabry”) vyplňovali rôznymi kúskami dreva

83