Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Úvod
Úvod Slovensko v dôsledku svojej geografickej polohy a zložitého historického vývoja patri' k multietnickým krajinám. Okrem Slovákov žijú tu aj početné národnostné menšiny. Naša spoločnosť je zaneprázdnená riešením problémov súvisiacich s maďarskou a rómskou menšinou, preto sa iba veľmi málo hovorí o problémoch príslušníkov iných minorít, ktoré žijú v Slovenskej republike a považujú ju za svoju vlasť. Jednou z nich je aj pomerne veľká etnická skupina, ku ktorej sa vzťahujú rôzne historické a súčasné názvy: Rusíni, Rusnáci, Rutheni (Ruténi), Malorusi, Karpatorusi, Uhrorusi, Rusi, Rusíni-Ukrajinci, Ukrajinci a pod. Počet tejto etnickej skupiny sa odhaduje na viac ako 150 tisíc obyvateľov, aj keď štatistické údaje z posledných sčítaní ľudu hovoria iba o 30-35 tisícoch občanov Slovenska príslušnej národnosti.1 Ukrajinské obyvateľstvo na východnom Slovensku v priebehu mnohých stáročí žilo vo veľmi ťažkých podmienkach sociálneho a národnostného útlaku, ktorý bol príčinou značného brzdenia ich národnostného a kultúrneho vývoja. A tak ešte aj dnes cítime následky tejto skutočnosti, čo sa v určitej miere odrazilo aj v zatiaľ neuspokojivom stave bádania histórie a kultúry tohto ľudu. V poslednom období nastali podstatné politické a sociálno-ekonomické zmeny aj v živote slovenských Ukrajincov. Tieto zmeny majú vplyv i na riešenie národnostnej problematiky, na charakter etnickej štruktúry spoločnosti, a tým i na vývoj kultúry národností. Život Ukrajincov a ďalších etnických minorít sa u nás riadi rovnakými zákonmi a pravidlami, ako život celej spoločnosti. Výskum kultúr týchto spoločenstiev má teda veľkú dôležitosť, a len podrobné poznanie problematiky súvisiacej s ich životom je predpokladom spravodlivého riešenia národnostnej otázky. Preto táto úloha figuruje aj vo vedecko-výskumnom a edičnom pláne mnohých inštitúcií, včítane Spoločenskovedného ústavu Fórum. Ekonomické a geografické podmienky života obyvateľstva predmetnej oblasti, ako aj jeho dlhodobá izolácia zapríčinená excentrickou polohou celého regiónu vzhľadom na rozvinutejšie hospodárske centrá, boli na príčine toho, že sa tu až do posledného obdobia zachovalo pomerne väčšie množstvo archaizmov v kultúre v porovnaní s inými oblasťami Slovenska. To nám vytvára veľmi dobré podmienky štúdia nielen pre etnografov a folkloristov, ale aj pre jazykovedcov, historikov umenia, sociológov atď. V duchovnej a materiálnej kultúre sa tu takmer dodnes zachovalo množstvo elementov praslovanskej, východoslovanskej a staroukrajinskej kultúry. Ich dôkladné poznanie bude nesporným prínosom pre ďalší vývoj etnologickej vedy. Ľudová kultúra skúmanej oblasti je súčasťou tzv. karpatskej kultúry, ktorú už niekoľko desaťročí intenzívne študujú odborníci rôznych európskych krajín. Vedecko-výskumný program z tohto aspektu na najbližšie obdobie je orientovaný 7
