Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Tektonika ľudových stavieb
Spôsob uzatvárania domových dverí, tzv. západka. Nižné Repaše V skúmanej oblasti prevažovala pravouhlá forma dverí. Výnimkou z tohto pravidla sú niektoré staršie domy v Osturni, kde vonkajšie dvere majú očáp v tváre polooblúka a konštrukcia zárubní je spevnená dekoratívnymi drevenými kolíkmi. Nazdávame sa, že to sú vplyvy poľskej ľudovej kultúry, ktoré sa k nám, ako aj do niektorých poľských lemkovských a slovenských obcí, dostali z Podhalia127. Zárubne lichobežnľkového tvaru, aké sa vyskytovali u zakarpatských Bojkov, sme v našej oblasti v obytných domoch nezaznamenali. Konštrukcia dverí bola veľmi jednoduchá. Zhotovovali ich z troch alebo štyroch dosák, často iba okresaných, ktoré drevenými kolíkmi pribíjali na dve priečne laty. Dvere boli vždy jednokrídlové. Ako os pri ich otáčaní slúžili valcové čapy („čopy”), zasadené dolným koncom do prahu a horným do zátvoru. Takéto dvere v skúmanej oblasti bežne stretávame v starších domoch ešte aj dnes. V oblasti východne od Laborca sme zaznamenali aj dvere zavesené na drevených pántoch (Ruské, Uličské Krivé, Ruská Bystrá, Ruský Potok). Po prvej svetovej vojne sa už rozširujú kovové závesy kováčskej alebo továrenskej výroby. Dvere sa modernizujú, ktoré zhotovujú z kvalitnejšieho materiálu a v poslednom čase ich opatrujú aj zasklenými výzorníkmi. Najpoužívanejší spôsob uzatvárania domu na noc bol ten, že dvere z vnútornej strany opatrili zámkom, ktorý sa nazýval „zápora", „zápera”, „zásuv”, „rygeľ”. Tento zámok sa skladá z jedného alebo dvoch pohyblivých vodorovných hranolčekov (30-40 cm), ktoré sú prichytené k dverám dvoma vertikálnymi hrubými lištami s adekvátnymi výrezmi. Podobná lišta s takými istými výrezmi je pripevnená aj k zárubni. Závoru podľa potreby posúvali do polohy otvorenej alebo zatvorenej. V predmetnej oblasti boli známe aj zložitejšie drevené zámky, ktoré dnes stretneme už len v zriedkavých prípadoch. Nazývali ich slepými („slipyj zámok"). Počas našich výskumov stretli sme ho ešte v Osturni (dom č. 218 z roku 1899) 73
