Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

a na niektorých sýpkach a pivniciach v Nižných Repašoch. Zámok pozostával z dreveného klátika pravouhlej formy (15x10x5 cm), vo vydlabanom vnútrajšku ktorého sa nachádza zásuv s tromi alebo štyrmi zárezmi („karbikmi”). V zárezoch sa voľne pohybujú drevené západky, ktoré za pomoci dreveného alebo kovového kľúča bolo možné nadvihnúť a tým uvoľniť zásuv. Počet zárezov a ich umiestnenie na každom zámku je iný. Na tomto princípe fakticky vznikli aj továrenské kovové zámky, ktoré sa v našej oblasti rozširujú už na začiatku nášho storočia.

POĽSKO

Už v procese konštruovania stien domu pamätali aj na strop. Preto v potrebnej výške zrubu zabudovávali hrady, na ktorých neskôr spočívala povala. Konce priečnych stropných hrád v niektorých prípadoch vyčnievali nad úroveň stien kvôli vytvoreniu okapu pozdĺž stavby. No v centrálnej a západnej časti skúmaného regiónu osnovu pre okap dachu tvorili konce druhého alebo tretieho trámu odhora. Takýto vyčnievajúci koniec sa nazýval „výpust”, „okrent", „okolynok”, alebo „šmigovnica” a jeho dĺžka merala 1-1,5 m. Pod ním sa nachádzal výpust z ďalšieho trámu, ktorý mal už iba polovičnú dĺžku („pivokrent”, „pivokolynok"). Výpusty, ktoré sú charakteristickou črtou aj pre obytný dom severných Lemkov, nachádzame na obytných domoch západne od Laborca. Vyznačujú sa svojou skromnou tesárskou dekoratívnou výzdobou (šikmým, zaobleným alebo profilovaným zrezaním čela v podobe písmena S). Tieto výpusty neboli typické pre poľských Bojkov, pre susedných Poliakov a ani pre Slovákov. Preto poľskí a ukrajinskí etnografi zhodne konštatujú, že je to charakteristická zvláštnosť lemkovského ľudového staviteľstva128.

74