Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

mi vchodmi v zadnej časti pitvora („zadni dveri”, „vyšni dveri”). Tento vchod umožňoval lepšie komunikačné spojenie so záhradou, záhumním, alebo s hospodárskymi budovami nachádzajúcimi sa za domom (pivnicou, sýpkou). Takéto sú napr. domy z Kečkoviec, Rešova a Bogliarky premiestnené do skanzenu Múzea ukrajinsko-rusľnskej kultúry.

Zadné vchody, podobne ako aj u haličských Ukrajincov, boli jedným z charakteristických elementov ľudového domu takmer v celej skúmanej oblasti. No v súvislosti s neustálym delením a zužovaním stavebných pozemkov mení sa aj orientácia domu, v dôsledku čoho jeho chrbtová stena začína hraničiť so susedným dvorom. Preto spomínaný vchod, podobne ako aj zadné okienko, sa postupne stal zbytočným a vo väčšine prípadov starších domov sa vytratil. S dvoma vchodmi do pitvora, ako to už bolo konštatované v predchádzajúcej kapitole, sa stretávame aj v Osturni a niektorých slovenských a poľských lokalitách (Malá Franková, Jezersko, Ždiar, Jurgov, Čierna Hora, Bialka). Zvláštnosťou tu však bolo to, že jeden z nich bol umiestnený v štítovej stene domu, ktorým sa vchádzalo z ulice a druhý v pozdĺžnej stene smerujúcej do dvora. Táto skutočnosť pravdepodobne mala vplyv aj na pôdorysné plánovanie domu, ktoré vzhľadom k pitvoru je asymetrické.

V

Drevený zámok. Litmanová

V niektorých starších domoch lemkovského typu celá predná stena pitvora, ktorý súčasne slúžil aj ako bojisko, bola vyplnená doštenými vrátami s malými dvierkami („firtka”) pre peších.

Miesto dverí v pitvore bolo najčastejšie v strede steny. V obytnej miestnosti kvôli umiestneniu pece posúvali ich trochu bližšie k hlavnému vchodu, najmä vtedy, keď obytná miestnosť mala menšie rozmery.

72