Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

Okná a dvere vznikali tak, že už v procese výstavby zrubu niektoré trámy zrezávajú do stanovenej dĺžky, aby sa vytvorili potrebné otvory („duplo”, „proruba”, „udverja”). Tieto trámy („sulagy”, „sumaky") jedným koncom zapúšťali do žliabkov zvislých stĺpikov, ktoré sa pre okná najčastejšie čapovali vo štvrtom alebo v piatom tráme, t.j. vo výške 80-100 cm od dlážky. Tieto zvislé stĺpiky nazývali sa taktiež „sulagy”, alebo „stopky”. Výška okien zodpovedala výške dvoch - troch trámov. Otvory pre dvere sa vytvárali podobným spôsobom, avšak už od spodného trámu. Výška dverí bola prispôsobená výške dospelého človeka (140-180 cm) a ich šírka bola 80-100 cm. Otvory pre dvere a okná v jednej stene sa prekrývali najčastejšie spoločným trámom označovaným ako „zavjazka” alebo „očap”. Tým sa zároveň docielila aj ich symetrickosť. Nebolo to však v každom prípade.

Okná slúžili na prenikanie denného svetla do domu, na vetranie miestnosti a zabezpečovanie výhľadu pre obyvateľov domu do dvora a okolitého prostredia. Veď aj väčšina termínov, ktorým sa označuje okno v skúmanej oblasti („okno”, „vikno", „výhľad”) etymologicky súvisí s podstatným menom oko, alebo slovesom hľadieť. Značne rozšírený je aj termín „oblak”.

Ako je známe z národopisnej literatúry, okná u Slovanov pôvodne boli veľmi malé. Namiesto skla ľud v dávnej minulosti používal rôzne zvieracie blany alebo papier124. Je pozoruhodné, že v skúmanej oblasti sa dodnes vyskytuje termín „blanár”, ktorý je synonymom k názvu „sklenár”. A dokonca sklenenú okennú tabuľu v niektorých obciach z okolia Sniny (napr. v Ruskom) starší občania volajú „blana”.

Aby bolo v obydlí čo najviac svetla, okná sa postupne zväčšovali. To znamená, že pribúdali aj sklíčka („vučka”, „vička”, „šyby”) v nich. Rozmery okien v najstarších domoch, v ktorých neboli robené dodatočné úpravy, nasvedčujú tomu, že v druhej polovici 19. storočia a na začiatku 20. storočia ich výška dosahovala 50-60 cm a šírka 40-50 cm. Takéto okná mali 4, 6, 9 alebo 12 sklíčok zasadených v drevených rámikoch. Je pravdepodobné, že niektoré okná mali aj viac skličok. 0 tom svedčia niektoré doklady z oblasti poľskej Bojkovščiny, kde W. Schramm zaznamenal okno o rozmeroch 50x50cm so 16 sklíčkami125. I. Kopernický vo svojom opise Lemkov sa zmieňuje dokonca o oknách s 20-30 sklíčkami126.

Približne od začiatku nášho storočia začali robiť okná dvojdielne na závesoch. Takéto okná už mali aj okenice („baksy”, „ladičky", „skryňky”, „futryny”). V mnohých prípadoch aj v starších domoch začali okná prerábať a zväčšovať (až do výšky 1 m). Po 1. svetovej vojne sa objavujú dvojkrídlové okná zavesené na kovových pántoch so 6 alebo 4 sklenenými tabuľami. Po 2. svetovej vojne už prevažujú dvojtabuľové a trojtabuľové (s rámom v podobe písmena T) otváracie okná, často zdvojené. Zvonku sú zdobené profilovanými lištami.

Hlavné dvere domu boli umiestnené v pozdĺžnej čelnej dvorovej stene a umožňovali vchod do pitvora. V niektorých prípadoch, zvlášť v domoch, ktoré sú orientované pozdĺžnou čelnou stenou k ceste, stretávali sme sa aj s vedľajší-71