Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

malo symbolizovať začiatok nového života. Bohatší gazdovia volali aj farára (popa), aby budúce obydlie „zamolytvav”.

Pri tejto slávnostnej príležitosti, známej pod názvom „zakladyny”, povinnosťou každého gazdu bolo počastovať majstrov a všetkých prítomných pálenkou.

Ďalšie trámy („dereva”, „bučky”, „švali”) spájali už spomenutými zrubovými technikami („strubyly"). Kolmice určovali olovnicou, ktorá sa nazývala „blajbok” alebo „zvoska” (kúsok železa na šnúrke). Na meranie používali asi 1,5 m palicu, ktorá sa nazývala „siaha”. Boli známe aj staršie miery: 1 „šúcha” sa rovnala šírke 2 mužských pästí s veľkými palcami vystrčenými do strán, 1 „lokoť" - dĺžke ruky so zaklinenými prstami po lakeť. Najmenšou mierou bol „coľ”, ktorý sa približne rovnal šírke palca, alebo dĺžke jeho predného článku (asi 2,5 cm). Používal sa aj meter, ktorý sa rovnal 39 coľom. 1 m vymeriavali aj dĺžkou natiahnutej ruky do stredu hrudníka, alebo výškou od zeme po pás (pritom mali na zreteli priemernú mužskú postavu).

Rozmery jednotlivých priestorov boli podmienené kvalitou a dĺžkou trámov, veľkosťou rodiny a ďalšími činiteľmi. Šírka domu mala obyčajne 5-6 m, to znamená, že aj šírka jednotlivých priestorov bola v podstate tá istá. Výnimkou z toho sú jedenapoltraktové domy lemkovského typu, ktoré mali aj širšie vstupné priestory. Dĺžka obytnej miestnosti bola 4-5 m; pitvora 1,8-2,5 m; komory 2,5-3 m. Výška stien vo vnútri stavby merala 2,2-2,5 m. Komory v lemkovských typoch domov mali steny o niečo nižšie ako v ostatných priestoroch.

Zvonku steny merali od dvoch až do troch metrov, čo zodpovedalo výške 6- 12 trámov. Záležalo to od toho, z akého materiálu bol dom postavený. Najčastejšie steny domu pozostávali z 9-11 trámov.

Domové dvere. Osturňa

70