Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Tektonika ľudových stavieb

Miesto určené pod stavbu najsamprv vyrovnali - „splaniruvaly”. Základy boli v podstate veľmi primitívne. Kvôli zabezpečeniu zrubu pred vlhkosťou popod steny dávali obyčajne kamennú podmurovku. Kamene spájali blatom. Takáto podmurovka bola v mnohých prľpadoch žiadúca aj kvôli vyrovnaniu stavebného pozemku.

Vo východnej a centrálnej oblasti vysoké podmurovky neboli typické. Bol to najčastejšie nľzky 20-30 cm múrik z bridlicového kameňa položený na povrchu zeme, ktorý vyzdvihoval zrub do nepatrnej výšky. V zadnej časti tento múr spravidla bol nižší, čo bolo spôsobené prirodzeným sklonom terénu. Mnohé staršie domy stavali dokonca tak, že kamene dávali iba pod uhly. Niekedy to boli iba drevené podstavce („kymaky”, „pňaky”, „pecky”). Priestor medzi nimi vyplňovali až dodatočne po ukončení stavby.

Najrozvinutejšie podmurovky pod drevenými domami v skúmanej oblasti stretávame v okolí Starej Ľubovne (Kamienka, Jarabina, Sulin, Veľký Lipník), kde dosahovali aj dvojmetrovú výšku. Pod stavbami s takouto podmurovkou („pidmurovka”) v prednej časti zriaďovali obyčajne pivnicu na uskladnenie zásob potravín, hlavne zemiakov. Pred vchodom do domu sa nachádzali aj kamenné schody. Podobne to bolo aj na severnej strane Karpát, na tzv. Rusi Szlachtowskiej, v okolí Nového Sanču a Sanoka116.

Občas kamenné základy robili trochu širšie, v dôsledku čoho pozdĺž celých stien vznikala kamenná podstienka („pickina”, „bryla”), široká asi 80-90 cm. No najčastejšie podstienky boli z hlineného udupaného násypu, ktorý po okraji upevňovali dreveným trámom (tzv. „podvalina”). Nazývali ho „zasyp”, „zasypa”,

67