Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

na bývanie. Najvýraznejšou formou sezónneho hospodárenia bolo tzv. „majdanenie" (od slova „majdanytý” - majdanit) na Zamagurí. Táto forma hospodárenia sa vyplynula z nutnosti exploatácie horských lúk na získavanie krmovín, ako aj nových pastvín pre chov hovädzieho dobytka, a najmä oviec, pretože málo úrodné a extenzívne obhospodarované polia v rámci intravilánu nepostačovali na výživu narastajúceho počtu obyvateľstva. Podobne to bolo aj v iných oblastiach Slovenska111. Toto sezónne hospodárenie síce bezprostredne nesúvisí s tradičným valašským salašníctvom, ale bolo ním do určitej miery ovplyvnené.

Letné sídla (tzv. „šopy”) stáli osamotene alebo v zhlukoch, spravidla na lúkach neďaleko lesa. Sú nepravidelne roztrúsené na pozemkoch za dedinou. V lokálnych obmenách sa vyskytujú aj v oblasti stredného a severozápadného Slovenska, ako aj na severnej strane Karpát.

Ide o zrubové stavby, kde je sezónny príbytok spojený s maštaľou pod spoločnou sedlovou strechou krytou šindľom. Šindľom sa obíjali aj steny zo severnej strany. Špáry v stenách bývali vypchávané machom. Ako ochranu proti vetru na zamagurských majdánoch zo severnej a západnej strany vysádzali smreky.

Zariadenie obytnej časti bývalo veľmi jednoduché a prísne účelné. Výzdoba tu nebola takmer žiadna. Spávalo a pracovalo sa aj v pitvore. Malé štrbinové okná v izbe sa neotvárali. Maštaľ („staňa”) sa využívala na ustajnenie dobytka a ďalší hospodársky priestor (tzv. šopa) na uskladnenie sena a úschovu dielčích častí košiaru v zimnom období.

Studňa. Kamenná Poruba

55