Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Vývoj tradičných hospodárskych stavieb

V mnohých obciach na Spiši sa v období intenzívneho chovu oviec stavali ďalšie sezónne príbytky, nazývané koliby. Najjednoduchšie z nich stáli na dvoch rázsochových koloch vzdialených od seba 170-190 cm. Krov koliby býval jednostranný, šikmý a vytváral jednoodkvapovú pultovú strechu siahajúcu až po zem. Vchod býval voľný, pretože koliba bola otvorená z troch strán. Pred kolibou bolo umiestnené ohnisko. Pod takýmto prístreškom pastieri aj nocovali.

Rozvinutejšie sú koliby rámovej konštrukcie s doskovou výplňou, aké sa dodnes zachovali napríklad v Závadke, okr. Spišská Nová Ves. V Jakubanoch, okr. Stará Ľubovňa sme zdokumentovali zrubovú dvojdielnu kolibu. Sú známe aj iné formy kolíb, ktoré by si zasluhovali osobitnú pozornosť.

Z iných hospodárskych stavieb malých foriem hodno spomenúť najmä studňu. Studňa obyčajne predstavuje šachtu kruhového pôdorysu rôznej hĺbky, obloženú plochými kameňmi bez akéhokolVek spojovacieho materiálu. Nad šachtou sa nachádza nízka pravouhlá (zriedkavo polygonálna) drevená obruba, najčastejšie pod sedlovou doštenou strechou s dvierkami. Sú známe aj studne s kruhovou šachtou spevnenou vydlabaným kmeňom stromu. Z plytších studní sa voda naberala vedrom zaveseným na háku alebo pomocou vahadla a z hlbších pomocou reťaze namotávanej na drevený val. Mnohí obyvatelia brali vodu taktiež z potoka. Na pastvinách, ale aj v blízkosti obcí využívali sa povrchové pramene, z ktorých vodu pomocou drevených žliabkov dopravovali na určené miesto, obyčajne do žľabu alebo iného druhu napájadla pre dobytok (napríklad v Osturni).

Neodmysliteľnou súčasťou usadlostí boli ploty a ohrady, ktoré chránili pridomové záhradky pred hydinou, dobytkom, zverinou a pod. Výhonové cesty lemovali ohrady z vodorovne položených žrdí upevnených húžvami medzi dvoma kolíkmi. Okolo záhrad to boli najčastejšie vertikálne alebo horizontálne vypletené, prípadne tyčkové ploty. Proti zveri na poliach používali žrďové ohrady alebo konáre z ihličnatých a listnatých stromov, navzájom prepojené medzi sebou a upevnené do zeme. Najrozvinutejšie sú však vysoké guľatinové alebo doštené ohrady so šindľovými strieškami v ukrajinských lokalitách na Spiši (Osturňa, Nižné Repaše, Torysky, Kamienka atď.).

Významnú úlohu v živote ľudu plnili budovy hospodársko-technického rázu. K nim patrí predovšetkým mlyn. Ešte v minulom storočí sme sa s vodným mlynom mohli stretnúť takmer v každej druhej obci. Mlyn bol takmer vždy na stovky metrov vzdialený od obce; často sa nachádzal v prostriedku medzi dvoma osadami. Niektoré z nich (napr. v Kolbasove, Krásnom Brode, Stropkove, Kúrime, Livove, Bogliarke) slúžili širokému okoliu. Mlyn bol iba časťou mlynárskej usadlosti, ktorá pozostávala z ďalších obytných a hospodárskych priestorov a budov.

Pri mlyne boli sústredené rôzne hospodársko-technické stavby, ktoré podobne ako mlyn boli zaujímavé svojimi jednoduchými, no dômyselnými a praktickými mechanizmami na vodný pohon. Boli to rôzne valchovne - „stupy” alebo „foľuše" na spracovanie domáceho súkna, zvaného „postav"; „stupy na konopli” (na konope); „valyla” na bielenie „postavu”, olejárne, vodné píly atď. Žiaľ,

56