Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby
Značné percento obyvateľstva sa živilo žobraním. Spauperizované roľníctvo, zbavené existenčného základu - pôdy, otázku svojej existencie riešilo vysťahovalectvom. V dôsledku silnej emigrácie dochádza v tejto oblasti k hospodárskej stagnácii. Veľmi sa znížil celkový počet obyvateľstva, hlavne v Zemplínskej, Šarišskej a Spišskej župe. Ukrajinský etnograf V. Hnatjuk, ktorý osobne navštívil tento kraj v r.r. 1896-1899 písal, že v mnohých obciach Zemplínskej župy zostali iba ženy a deti, pretože muži sa rozišli po svete za chlebom. Šarišská župa sa považovala za „kolísku emigrácie"95 V období tesne pred prvou svetovou vojnou v ukrajinských oblastiach v rámci Rakúsko-Uhorska 80 % hospodárstiev patrilo k chudobným, 15 % k stredným a iba 5 % hospodárstiev vlastnili kurkuli96. Aj štatistické údaje z roku 1930 uvádzajú, že na východnom Slovensku 93,.88 % poľnohospodárskych usadlostí vlastnili od 0,1 do 10 ha pôdy97. Ak uvážime, že situácia v pohraničnom pásme bola oveľa horšia ako v južnejšie položených nížinných oblastiach, dôjdeme k záveru, že v ukrajinskej etnickej oblasti na východnom Slovensku živorila armáda roľníkov bez pôdy. POĽSKO V dôsledku uvedených skutočností aj roľnícke dvory Ukrajincov východného Slovenska v priebehu sledovaného historického obdobia, t.j. od začiatku osídľovania tohto kraja takmer do polovice 20. storočia zaznamenali iba veľmi minimálny vývoj a ešte prednedávnom patrili k najchudobnejším na Slovensku. Prirodzene, že súčasťou konglomerátu celého hospodárskeho dvora bol aj obytný dom, respektíve obytné priestory a celý takýto komplex sa nazýval 37
