Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby
„obyjsťa”, „zahoroda", „zarubok”, alebo „obora”. Dom však vždy mal v hospodárstve dominantné postavenie. Orientácia domu vzhľadom na komunikáciu bola vo veľkej miere závislá od lokálnej geomorfológie: smeru doliny a teda aj ulice, formy pozemku a jeho topografických vlastností. Tak napríklad na vyšších svahoch v úzkych dolinách je lepšie stavat dom bočnou (pozdĺžnou) stenou ku komunikácii, pretože v takomto prípade jeho orientácia štítovou stenou k ulici vyžaduje si značne vysoký základ na nivelizáciu sklonu terénu (niekedy až do 2 m výšky). Preto dá sa predpokladať, že v dávnejšej minulosti spôsob situovania domu pozdĺžne k ceste bol prevažujúci. Tomu nasvedčuje aj súčasná situácia v zástavbe obcí vo väčšej časti (východnej a strednej) Lemkovščiny v Poľsku. Avšak v dôsledku odlišných podmienok historického vývoja v našej oblasti na prelome dvoch predchádzajúcich storočí prevažuje už štítová orientácia domu k ceste. Na príčine toho bolo v prvom rade už spomínané delenie pôdy, a teda aj zužovanie stavebných pozemkov. V prevažnej väčšine našich obcí široké priestranné doliny umožňovali obyvateľstvu stavať domy priečnou (štítovou) stranou ku komunikácii. Takáto orientácia bola výhodná zasa z toho hľadiska, že štítová stena obytného domu je súčasne jednou zo stien obytnej miestnosti. A tak okná vsadené v tejto stene umožňovali obyvateľom domu veľmi praktický pohľad na ulicu. Treba poznamenať, že ľud sa pri budovaní svojho príbytku vždy snažil zorientovať obytný dom tak, aby jeho otvorené steny boli chránené pred studeným severným vetrom. V skúmanej oblasti, najmä v jej východnej a strednej časti, na konci 19. a začiatku 20. storočia najrozšírenejším bol jednotraktový (jednoradový) dvor - tzv. „dovha chyža”, to znamená, že hospodárske priestory sú umiestnené pod spoločnou strechou s obytným domom v smere pozdĺžnej osi stavby. Viacstavbové (dvojstranné, trojstranné a štvorstranné) dvory sa vyskytujú v západnej časti regiónu, t.j. na Spiši, čo bolo do značnej miery determinované lepšími možnosťami získania stavebného materiálu v okolitých lesoch a taktiež kvalitou dreva (jedľa, smrek). I keď spomínané formy zástavby sú charakteristické aj pre iné karpatské a priľahlé oblasti, v skúmanom regióne tradičné roľnícke dvory majú určité lokálne zvláštnosti a etnické špecifiká, na ktoré chceme aspoň čiastočne poukázať. Tieto sa prejavujú najmä v ich veľkosti, forme, konštrukcii, usporiadaní jednotlivých hospodárskych miestností alebo budov, ich funkčnom využití, v názvosloví a pod. Najjednoduchšie formy jednotraktovej zástavby dvora sa vyskytovali vo východnej, t.j. bojkovskej a zmiešanej bojkovsko-lemkovskej časti skúmaného regiónu. Pre tieto dvory sú charakteristické jednoduché zrubové stavby najčastejšie z bukového dreva, pod spoločnou slamenou strechou ktorých okrem dvojdielneho alebo trojdielneho symetricky plánovaného domu sa nachádzajú 1-2 hospodárske miestnosti. V mnohých prípadoch z hospodárskych priestorov to bol iba malý chliev („stajňa”, „staňa”, „stajenka", „kutčik", „chliv”) pre kozy, ovce či rožný statok. V starších jednotraktových usadlostiach chliev s domom 38
