Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

Základné sídelné formy, vývoj dvorovej zástavby

obcľ, dá sa predpokladať, že v počiatočných kolonizačných fázach jednotlivé stavby sa zoskupovali zhlukovite v horských údoliach pozdĺž riek a potokov, teda prevládali tu hromadné (skupinové) dvory. To nakoniec potvrdzujú aj niektoré recentné doklady o existencii takýchto hromadných dvorov, najmä v tých častiach obcľ, ktoré sa nachádzajú mimo hlavnej dedinskej komunikácie (napr. časti obcľ Zbojné, Dara, Dúbrava, Ubľa, Ladomirov, V. Mirošov, Hutka, Kečkovce atď.).

Trvalé usadenie bolo dôsledkom toho, že už v 17. storočí hlavným zdrojom obživy pre väčšinu obyvateľstva ukrajinských dedín sa stalo obrábanie pôdy. Tento fakt dosvedčuje okolnosť, že väčšina ukrajinských poddaných vlastnila iba 1-2 kusy ťažného dobytka (voly, kone) a 1-2 kravy. Ukrajinskí poddaní okrem roľníčenia nachádzajú čiastočný zdroj obživy aj v domáckej výrobe rôzneho náradia, plátna, v príležitostných zárobkoch93. V spišských ukrajinských lokalitách pomerne intenzívne sa rozvíja aj pastierstvo.

Teda charakter zamestnania podmienil taktiež nevyhnutnosť adekvátnych obytných a hospodárskych priestorov, t.j. budov pre ochranu človeka a domáce zvieratá, pre uskladňovanie poľnohospodárskych produktov, pre odkladanie a ochranu poľnohospodárskeho náradia a pod.

Je však potrebné poznamenať, že pre roľníčenie neboli tu najvhodnejšie podmienky. A to nielen v dôsledku zemepisných a klimatických pomerov, ale aj v dôsledku toho, že už od začiatku 17. storočia v súvislosti so vzrastom obyvateľstva dochádza k veľkému rozdrobeniu poddanských usadlostí. Napríklad na makovickom domíniu začiatkom štyridsiatych rokov 17. storočia na 230 celých a jednej polovičnej usadlosti (jedna usadlosť mala približne 12 prútov - virgae) sa živilo 1095 poddanských rodín. V praxi to vyzeralo tak, že 883 rodín malo 1/4 a menšie 1/8, ba aj 1/16 usadlosti, 115 - polovičné a len 16 poddanských rodín vlastnilo celú usadlosť. Podobná situácia bola i v ukrajinských dedinách na humenskom panstve, kde prakticky na každej usadlosti žili aspoň 3-4 rodiny, ba v niektorých prípadoch až 11 rodín. Ani v neskoršom období situácia nebola lepšia. Údaje zo súpisov na začiatku druhej polovice 18. storočia ukazujú, že väčšina ukrajinských poddaných hospodárila na šestnástinových, osminových a štvrtinových usadlostiach, na ktorých v nejednom prípade sa muselo živiť aj viac rodín. Stav dobytka, ako to vidieť z údajov makovického domínia, v tomto období bol veľmi nízky. Situácia na ostatných panstvách nebola lepšia. Roku 1788 v priemere na jednu poddanskú domácnosť pripadali 1-2 kusy ťažného dobytka, jedna krava a tri ovce, čo v porovnaní s predchádzajúcim storočím bol stav neporovnateľne horší. Proces pauperizácie ukrajinského obyvateľstva na severovýchodnom Slovensku nadobúda na svojej intenzite zvlášť v druhej polovici 19. storočia, najmä v dôsledku veľkého hromadenia pôdy v rukách zámožných gazdov, krčmárov a úžerníkov. Štatistické údaje z konca 19. a začiatku 20. storočia jasne ukazujú nielen vysoký počet kulactva na ukrajinských dedinách, ale aj veľký počet veľkostatkárov, ktorí sa z nich vyvinuli. Pre neznesiteľné vykorisťovanie roľníci nestačia, alebo pre nedostatok inventára jednoducho nemôžu obrobiť svoje polia, a v mnohých prípadoch sú nútení nechať ich zarásť krovím94.

36