Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
Ukrajincov je taktiež práca S. Tótha44. Mnohí maďarskí bádatelia sa zaujímali o drevené chrámy bývalej Uhorskej Rusi45. S veľkou zodpovednosťou k štúdiu západoukrajinskej problematiky pristupuje etnografická komisia pri Naukovomu tovarystvi (Vedeckej spoločnosti) T. H. Ševčenka, ktorá bola založená v r. 1898 vo Lvove z iniciatívy I. Franka46. I. Franko sa všestranne zaujímal o život na Lemkovščine. V tomto smere veľmi úzko spolupracoval aj s poľskými a českými bádateľmi a spolu s I. Kopernickým bol iniciátorom veľkej chystanej národopisnej expedície po celej Lemkovščine, včítane jej južnej strany. Žiaľ, táto sa pre nedostatok financií neuskutočnila47. V roku 1906 bol zorganizovaný etnografický výskum v severnej Lemkovščine pod vedením F. Vovka, počas ktorého bola zozbieraná kolekcia (okolo 400) pamiatok ľudovej kultúry. Vo výskumnej správe sa konštatuje, že tieto pamiatky sú presvedčivým dôkazom spolupatričnosti Lemkov k ukrajinskému národu. Vovkov pokus podať etnografickú charakteristiku Lemkov a Bojkov vzhľadom na iné etnické skupiny Ukrajincov pre nedostatok dokladových materiálov je nedostačujúcim. Ľudovej architektúre Lemkov v jeho prácach je venovaná iba nepatrná pozornosť48. Neoceniteľný význam pre ďalšie štúdium ľudovej kultúry Slovanov vôbec má práca veľkého českého učenca L. Niederleho Život starých Slovanov49. V 20. rokoch vychádza ďalšia podobná práca od poľského autora K. Moszyňského50, ktorá je taktiež venovaná syntetizujúcej charakteristike ľudovej kultúry Slovanov. V obidvoch týchto prácach nachádzame cenné údaje aj o sídelných formách a ľudových stavbách západných Ukrajincov. Takmer priekopnícku prácu v oblasti štúdia ľudového staviteľstva západoukrajinských etnických oblastí, včítane východoslovenských, vykonal v 20. a 30. rokoch minulého storočia V. Sičynškyj. Zaujímali ho predovšetkým drevené cerkvi, o ktorých zozbieral obrovský dokumentačný materiál. Pre nás v tomto prípade je najcennejšia jeho práca Drevéné stavby v karpatské oblasti51, kde sa pokúsil o charakteristiku profánneho ľudového staviteľstva vzhľadom na jednotlivé etnické skupiny ukrajinského národa. Používa k tomu čiastočne aj materiály z východného Slovenska, najmä v kapitole venovanej ľudovému staviteľstvu Lemkov (s. 73-79). V. Sičinškyj sa zaslúžil aj o rozpracovanie otázok teórie architektúry a metodiky výskumu dreveného staviteľstva52. Hodnotný materiál o materiálnej kultúre bývalej Podkarpatskej Rusi vôbec zozbierala A. Kožminová53, ktorá opisuje aj ľudovú architektúru a spôsob bývania v obciach Uličsko-Ublianskej doliny na východnom Slovensku. Z tohto obdobia sú známe taktiež mnohé cestopisné a vlastivedné monografie od rôznych ďalších českých autorov, v ktorých sa nachádzajú určité, aj keď v mnohých prípadoch nie celkom spoľahlivé, národopisné údaje o Ukrajincoch Podkarpatskej Rusi a východného Slovenska54. Na začiatku 30. rokov sa veľmi aktivizuje národopisná práca na Zakarpatskú, v dôsledku čoho v r. 1934 vzniká Národopisná spoločnosť Podkarpatskej Rusi. Pozitívnu rolu v tomto smere zohral najmä vlastivedný časopis Podkarpatská Rus, ktorý vychádza od r. 1923, spočiatku v Prahe a neskôr v Užhorode. V ňom 20
