Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
Výskum ľudového staviteľstva a bývania
sa publikujú rôzne výzvy k inteligencii na záchranu historicko-vlastivedných a národopisných materiálov, rôzne metodické rady pre zberateľov, dotazníky a taktiež správy z realizovaných výskumov. Z problematiky ľudového staviteľstva sa v ňom objavujú najmä cenné materiály o drevených cerkvách55. Materiály podobného charakteru sa v tomto období publikujú aj na stránkach časopisov Český lid, Staviteľské listy, Československá republika a v zborníku Carpatica56. V medzivojnovom období skúmajú na východnom Slovensku aj mnohí českí bádatelia: V. Pražák, K. Chotek, D. Stránska, J. Vydra, J. Strnadel, po nich aj slovenskí národopisci: R. Bednárik, J. Mjartan a iní57, ktorí tu zbierali doklady o tradičnej ľudovej kultúre, hľadali jej slovanský pôvod a odkrývali vzájomné interetnické vzťahy. V ich dielach nájdeme taktiež veľmi hodnotné, aj keď pomerne kusé doklady o ľudovom staviteľstve a bývaní východoslovenských Ukrajincov. Na začiatku 30. rokov 19. storočia sa začína zaujímať o ľudovú kultúru haličských Lemkov a Bojkov významný poľský karpatológ R. Reinfuss. Spočiatku skúma ovčiarstvo a spôsob spracúvania vlny a v polovici 30. rokov sa začína zaoberať aj problematikou ľudového staviteľstva, v čom pokračoval až do deväťdesiatych rokov 20. storočia58. Práce R. Rienfussa ešte pred druhou svetovou vojnou boli veľmi pozitívne hodnotené v národopisných odborných kruhoch. Jeho výskumy v oblasti ľudového staviteľstva nesporne zohrali pozitívnu úlohu v smere poznávania ľudovej kultúry poľských Ukrajincov. Pre nás sú tieto práce o to cennejšie, že R. Reinfuss sa snaží chápať etnickú skupinu Lemkov vcelku, to znamená, že sa snaží konfrontovať svoje poznatky o ľudovej kultúre poľských Lemkov s ľudovou kultúrou Lemkov žijúcich na slovenskej strane Karpát. K tomu však mal nedostatok materiálov o slovenských Ukrajincoch, aj keď východné Slovensko osobne navštívil v r. 1956 a 196259. Nedostatkom jeho prác je aj to, že Lemkov a Bojkov považoval za poľské etnické skupiny, ktoré sa sformovali v 15.-18. storočí z valašských pastierov. Odtrhujúc ich od ukrajinského národa R. Reinfuss zveličoval vplyv poľský na formovanie predmetnej kultúry60. Svoje názory čiastočne poopravil v najnovších prácach61. Z medzivojnového obdobia sú známe aj ďalšie dve poľské práce v autorstve J. Falkowského a A. Fishera, v ktorých čiastočne sú popísané aj pamiatky ľudového staviteľstva severných Lemkov a Bojkov62. Z ďalších poľských bádateľov ľudovým staviteľstvom a bývaním severných Lemkov a Bojkov sa zaoberali J. Czajkowski, L. Smoczkiewicz, S. Fryš-Pietraszkova, L. Kçpa, A. Kisielewska, H. Olszaňski, P. Stefanivškyj a ďalší63. Ovšem všetky tieto práce sa obmedzujú len na poľské oblasti. Aj keď sa vyskytujú určité konfrontačné snahy s južnými oblasťami, tak len vo veľmi minimálnej miere. Podobný charakter majú aj Materiaty Muzeum Budownictwa Ludowego w Sanoku64, kde sa sústreďujú všetky hlavné výskumy materiálnej kultúry severných Lemkov a Bojkov v súvislosti so zastúpením pamiatok ľudovej kultúry týchto etnických skupín v spomenutom múzeu. Tieto výskumy sú veľmi cenným prínosom pre poznanie kultúry západných Ukrajincov a poskytujú nám vynikajúci metodický a najmä porovnávací materiál. 21
