Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)
K problematike pôvodu a historického vývinu Ukrajincov na Slovensku
nizácie v 13. storočí. Mnohé archeologické a historické skutočnosti však dosvedčujú, že osídlenie väčšej časti východnej a strednej Európy, vrátane územia súčasnej západnej Ukrajiny a východného Slovenska, sa začalo už v staršej dobe kamennej7. Sú to však vzdialené prvopočiatky histórie tohto regiónu, ktoré v danom prípade nemáme v úmysle bližšie analyzovať. Oveľa aktuálnejšie v danom prípade sú začiatky formovania sa ukrajinského etnika v skúmanej oblasti. Ako je všeobecne známe, tieto súvisia s príchodom východných Slovanov do našich karpatských končín v 6.-7. storočí. Na príčine toho boli tlaky a nájazdy kočovníkov z oblasti Dnestra, Prutu a Čierneho mora8. Diskutabilnou zostáva snáď iba otázka intenzity a teritoriálneho rozšírenia východoslovanského etnického substrátu v starších historických obdobiach, najmä v smere na západ. Vieme, že na teritóriu terajšieho západoukrajinského etnika žili ľudia juhozápadnej skupiny východných Slovanov. Od 5. storočia nazývajú sa Venedi, Anti a Sclavi. Mnoho historikov za priamych predchodcov zakarpatských, t.j. aj dnešných východoslovenských Ukrajincov považuje Bielych Chorvátov - príslušníkov južnej vetvy východných Slovanov, ktorí prenikli do týchto končín z podneprovských oblastí v 7.-8. storočí. No aj Bieli Chorváti sa v podstate nelíšili svojim jazykom, ani kultúrou od iných kmeňov žijúcich vtedy na teritóriu dnešnej Ukrajiny. Etymológia ich pomenovania sa odvodzuje od pohoria Karpaty - „Chorváti” („gorbati”, „horbati”, „horváti"), t.j. obyvatelia hôr (gor) - gorali. Prívlastkami „biely”, „červený”, „čierny” označovali kedysi svetové strany. Teda „bieli Chorváti" boli vlastne západní gorali. Časť z nich sa neskôr presťahovala na juh a vytvorila základ dnešného južnoslovanského etnika Chorvátov. Ostatní však splynuli s inými staroslovanskými kmeňmi a spolu začali sa označovať ako Rusi (Rosi), ruskí ľudia. Od polovice 9. storočia termín „ruský” nadobudol všeobecného rozšírenia9. Prvé písomné správy o štátnom zriadení týchto kmeňov, čiže Kijevskej Rusi, sú z I. pol. 9. storočia. V 10. storočí rozdrobené slovanské kmene sa spájajú do spomenutého jednotného štátno-politického organizmu. Preto sa kmeň Chorvátov posledný raz spomína v r. 99210. Pod Kijevskou Rusou sa postupne zjednotili všetky vyššie spomenuté kmene, a tak sa začína formovať staroruská (rusínska) etnická skupina, z ktorej sa neskôr vyvinul svojbytný ukrajinský národ. No otázka západnej hranice Kijevskej Rusi je ešte dodnes predmetom mnohých diskusií, zjednotenie ktorých si vyžaduje veľmi úzku interdisciplinárnu spoluprácu najmä historikov, archeológov, filológov a taktiež etnológov. Podľa niektorých starších bádateľov sa neveľké skupiny ruského (rusínskeho, ukrajinského) obyvateľstva ocitli v oblasti terajšieho východného Slovenska v 8. storočí ako príslušníci uhorských vojenských a strážnych družín v dobe Arpádovcov11. V známej Anonymovej kronike sa uvádza, že staroukrajinské obyvateľstvo (Rutheni) vo väčšej miere prichádza na dnešné územie Zakarpatskej Ukrajiny a východného Slovenska v 10. storočí z oblasti Dnepra spolu s Maďarmi. Je evidentné, že v 11. a 12. storočí staroukrajinskľ (ruskí, rusínski) strážcovia plnili pre uhorských kráľov podobné úlohy ako Pečenegovia, Polovci 12
