Sopoliga, Miroslav: Ukjrajinci na Slovensku. Etnokultúrne tradície z aspektu osídlenia, ľudovej architektúry a bývania - Interethnica 2. (Komárom-Dunaszerdahely, 2002)

K problematike pôvodu a historického vývinu Ukrajincov na Slovensku

a neskôr Jazygovia a Kumáni. Strážcov panovníckeho dvora volali Ruthenmi ešte v 16. storočí, keď už medzi nimi etnických Rusínov nebolo12. Teda už v 10. a 11. storočí vznikali v oblasti dnešného východného Slovenska ruské (staroukrajinské) osady obývané spomínanými strážcami a ich príbuznými, o čom svedčia aj dnešné názvy niektorých lokalít v južnej zemplínskej časti Slovenska (Ruská, Ruskov) a Maďarska (Gônczruszka). Tieto osady vznikali pôvodne v pohraničnom pásme, respektíve na dôležitých cestných križovatkách13.

Po rozpade Kijevskej Rusi v II. pol. 12. storočia na samostatné drobné kniežactvá a zvlášť po prepade a veľkom spustošení tohto územia Tatármi (r. 1241) začína sa intenzívnejšie osídľovanie severozápadných Karpát, vrátane územia severovýchodného Slovenska, už pevne sformovaným ruským, t.j. staroukrajinským etnickým živlom. Súčasne aj Uhorsko v 11. storočí posúva svoje hranice na severovýchodné hrebene Karpát (Zakarpatskú). Podobný osud stihol aj ďalšie západné oblasti s rusľnsko-ukrajinským obyvateľstvom. Poľsko za pomoci Uhorska si podmanilo Halič a Severná Bukovina bola pripojená k Moldavskému kniežatstvu.

Proces osídlenia severovýchodného Slovenska sa v podstate završuje v 15.- 16. storočí a to ďalším prílivom roľníckeho obyvateľstva, ktorý bol vyvolaný predovšetkým ekonomickými a politickými faktormi: hľadaním nových možností obživy na území dnešného východného Slovenska v dôsledku zosilnenia feudálnej exploatácie v Haliči a v zakarpatskej časti Ukrajiny, ako aj únikom obyvateľstva, zvlášť rebelantov a zbojníckych živlov, pred trestom vrchnosti a neustálymi tatárskymi vpádmi14.

Miestni feudálni zemepáni v záujme prosperity svojich majetkov všestranne podporovali tento kolonizačný proces poskytovaním rôznych úľav a výhod (koncesii"), v dôsledku čoho ukrajinský etnický element sa vo veľkej miere dostáva do svojich dnešných sídel na východnom Slovensku. Tak tu vzniklo vyše 300 dedín, ktoré z väčšej časti obývali Ukrajinci. Sformovali sa tu rozsiahle panstvá (makovické, stropkovské, čičavské, humenské).

Príchod staroukrajinského (rusínskeho) roľníckeho a pastierskeho živlu do oblasti dnešného severovýchodného Slovenska položil pevné základy trvalému ukrajinskému osídleniu v tomto regióne, ktoré sa postupne dotváralo. Nové osady s ukrajinským obyvateľstvom vznikali takmer do 16. storočia. Napríklad na Zemplíne ako nová osada (villa nova) r. 1572 sa spomína Čertižné, Vladiča a Bystré. V Šariši na makovickom panstve r. 1600 sa uvádzajú Korejovce, Krajná Porúbka, Čierne, Vyšná Písaná, Nižná Písaná, Miňovce, Vápeník, Dlhoňa, Belejovce, Vyšný Komárnik, Príkra, Bodružal, Hunkovce, Poľana, Drična, Hutka, Bystrá15.

Vďaka dlhodobej teritoriálnej a ekonomickej izolovanosti si toto ukrajinské obyvateľstvo dodnes udržalo svoju etnicitu vo forme jazyka, tradičnej ľudovej kultúry a vierovyznania. Svedčí o tom nespočetné množstvo vedeckých prác, najmä z pera slovenských bádateľov16.

13