Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
dosť veľký počet príslušníkov maďarskej národnosti. Pritom náplň tejto skutočnosti dostáva novú tvárnosť tým, že v Maďarsku robotnícka trieda a pokrokové sily odstraňujú hospodárske i politické základne maďarského feudalizmu a buržoázie a tým likvidujú aj revizionistické a imperialistické úmysly proti Československej republike. Zo stanoviska nášho štátu vychádzame zase pri riešení tejto otázky z toho hľadiska, že je bezpodmienečne potrebné posilniť mierový tábor ľudovodemokratických národov na čele so Sovietskym zväzom, čomu bude slúžiť aj úprimný vzťah národov Československej republiky a národa maďarského. Okrem toho posilnenia mierového frontu národov v strednej Európe má úprava tejto otázky prispieť k rýchlejšej konsolidácii pomerov na slovenskom južnom pohraničí. Teraz mi dovoľte, panie a páni poslanci, aby som vás oboznámil s historickou skutkovou podstatou tejto otázky. Československá vláda po svojom programovom vyhlásení zo dňa 5. apríla 1945, ktoré je známe ako Košický vládny program, zaujala stanovisko, že po skúsenostiach z minulosti bude účelnejšie pre náš štát i pre národy okolité, ak budeme budovať štáty národné, ak si menšiny vymeníme a odstránime tak sporné problémy, ktoré boli v minulosti príčinou rozbrojov. Dôvody pre tento postup našej vlády sú známe. V pamäti nás všetkých sú ešte ťažké krivdy dávnejšej i blízkej minulosti, napáchané na našom slovenskom ľude feudálnym Maďarskom. Brutálne odnárodňovanie, sociálne vykorisťovanie, potlačovanie národnej kultúry atď. - to sú všetko míľniky na ceste národnej kalvárie Slovákov v minulosti. Po prvej svetovej vojne, keď maďarská menšina mala u nás demokratické občianske a politické práva, dokonca väčšie ako pracujúci ľud v samom Maďarsku, stala sa táto menšina opätovne predmetom intríg a špekulácií proti nezávislosti nášho štátu, stala sa nástrojom horthyovskej fašistickej politiky, nástrojom v rukách Hitlera a Mussoliniho. Bola nakoniec zneužitá v boji proti demokratickému zriadeniu československému, zneužitá pri rozbíjaní Československej republiky. Zaiste nie všetci príslušníci maďarskej národnosti v Československej republike sa takto zachovali. Naopak vieme, koľko statočných komunistov a antifašistov bolo v radoch maďarského obyvateľstva na Slovensku, koľko spoločných zápasov zvádzal slovenský a maďarský pracujúci ľud pred touto vojnou. Objektívny zástoj tejto menšiny však, resp. skupín a tried, ktoré mali v nej rozhodujúcu pozíciu, bol taký, že vytváral stále nebezpečenstvo pre našu štátnu slobodu a nezávislosť. Utrpenia, ktoré museli prekonávať desaťtisíce Slovákov a Čechov po 2. novembri 1938, po okupovaní našich krajov horthyovským Maďarskom, sú tiež dobre známe. Za druhej svetovej vojny bolo Maďarsko Hitlerovým spojencom a jeho vojenské sily i na Slovensku bojovali proti našim partizánskym jednotkám a vlastencom. Keď teda po skončení druhej svetovej vojny na základe týchto skúseností zostavovali sme svoj štátny program, pochopiteľne sme sa snažili o takú úpravu pomerov, aby sme boli bez menšín a vybudovali tak svoj národný domov. O takéto riešenie usilovali sme sa tým viac, že nám ležal na srdci aj osud slovenskej menšiny v Maďarsku a nemohli sme ostať hluchými k jej volaniu po návrate do našej republiky. Preto naše štátne a národné orgány hľadali cestou výmeny a presídlenia obyvateľstva také riešenie, aby všetci Slováci a Česi mohli sa navrátiť do nášho štátu a menšina maďarská, aby doma vo svojom národnom štáte maďarskom riešila svoj budúci osud. 75
