Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
lampolgárságot, a magyar gyermekek számára magyar iskolákat létesítünk, revideáljuk a kisemberek vagyonának elkobzását, sajtót engedélyezünk a számukra, a magyarok beléphetnek a tömegszervezetekbe, a kommunista pártba, kulturális szervezetet hozhatnak létre, s lehetővé tesszük hazatérésüket Csehországból. Ugyanakkor gondoskodni fogunk arról is, hogy ne szenvedjenek kárt a Magyarországról áttelepültek, a telepesek és a reszlovakizáltak érdekei, s nem veszítjük szem elől a magyarországi szlovákokat sem. 12 Pozsony, 1948. szeptember 28. Részlet Viliam Širokýnak az SZLKP KB ülésén elhangzott zárszavából, amelyben a magyar kérdés rendezésével kapcsolatban megfogalmazott aggályokra reagál. Bratislava 28. september 1948. Úryvok zo záverečného slova Viliama Širokého na zasadaní ÚV KSS, v ktorom reaguje na obavy vyslovené v súvislosti s riešením maďarskej otázky. Niektorí súdruhovia vyslovili svoje vážne obavy, pokiaľ ide o riešenie maďarskej otázky. Nazdávame sa, že naša politika by nebola správna vtedy, keby sme vychádzali z toho predpokladu, že udeľovaním československého štátneho občianstva a občianskych politických práv osobám maďarskej národnosti zoslabíme pozície slovenských skupín alebo slovenského obyvateľstva v južných okresoch Slovenska. Keby sme teda mali vychádzať z toho predpokladu, prirodzene by sme jednali nesprávne. Ale práve vyriešením tejto maďarskej otázky budeme súčasne riešiť v našej strane aj posilnenie základného postavenia osôb slovenskej národnosti v tých okresoch, ktoré sú obývané maďarským obyvateľstvom. Na predsedníctve sme niekoľko razy už diskutovali o tejto otázke, a prirodzene, že školstvo, informácie a iné rezorty budú mať veľkú úlohu, aby sme základné problémy náležíte zvládli. Nie je pravda, že riešenie tejto otázky musí viesť k tomu, aby reslovakizanti prešli znovu do maďarskej národnej skupiny. To závisí od politiky štátnej a verejnej správy, to závisí od politiky strany, a to závisí od politiky každej jednotlivej masovej a kultúrnej organizácie. To je prvá vec. Druhá vec: súdruh Klokoč hovoril, že mali by sme otvorene konštatovať, že nastúpením tejto cesty súčasne sme utrpeli akúsi porážku od maďarskej vlády a že ani dnešné riešenie nemôže byť definitívne, lebo vraj je to nelogické, aby vedľa seba existovali socialistické štáty, pričom aby jeden z týchto štátov mal v rámci svojho štátneho územia menšinu druhého socialistického štátu. Keď dobre rozumiem, s. Klokočom nadhodená otázka zaiste má na zreteli radikálnejšie riešenie. Bolo by nesprávne však vychádzať z toho, že máme nejaké územie čisto maďarské. Takéto územie Československá republika nemá. Vo všetkých južných okresoch, v dôsledku našej politiky od r. 1945 rozhodnú prevahu má živel slovenský a len jeden jediný okres je, a to okres Dunajskostredský, podľa správy reslovakizačnej komisie, ktorá bola predložená ÚV, jediný okres, kde maďarské obyvateľstvo bude mať asi 65 %. Vo všetkých ostatných okresoch percentuálny stav maďarského obyvateľstva je pod 50 %. Nuž nemáme teda jednoliaty celok, nemáme jednotné územie obývané maďarským obyvateľstvom, ale máme okresy miešané, kde vedľa seba majú žiť Slováci a Maďari. Takto stojí táto vec. Preto z hľadiska marx-leninskej politiky a socialistic66
