Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
stručne. V pamäti nás všetkých sú ešte ťažké krivdy dávnejšej i blízkej minulosti napáchané na našom ľude feudálnym Maďarskom. Brutálne odnárodňovanie, sociálne vykorisťovanie, potlačovanie národnej kultúry atď. - to sú všetko míľniky na ceste našej národnej kalvárie v minulosti. Po prvej svetovej vojne, kedy maďarská menšina mala u nás demokratické, občianske a politické práva dokonca väčšie ako pracujúci ľud v samom Maďarsku, stala sa táto menšina opätovne predmetom intríg a špekulácií proti nezávislosti nášho štátu, stala sa nástrojom horthyovskej fašistickej politiky, nástrojom v rukách Hitlera a Mussoliniho. Bola nakoniec zneužitá v boji proti demokratickému zriadeniu československému, zneužitá pri rozbíjaní ČSR. Zaiste nie všetci príslušníci maďarskej národnosti v ČSR sa takto zachovali, naopak, vieme koľko statočných komunistov a antifašistov bolo v radách maďarského obyvateľstva na Slovensku, koľko spoločných zápasov zvádzal slovenský i maďarský pracujúci ľud pred touto vojnou. Objektívny zástoj tejto menšiny však, resp. skupín a tried, ktoré mali v nej rozhodujúcu pozíciu, bol taký, že vytváral stále nebezpečie pre našu štátnu slobodu a nezávislosť. Utrpenia, ktoré museli prekonávať desaťtisíce Slovákov a Čechov po 2. novembri 1938, po okupovaní našich južných krajov horthyovským Maďarskom, sú tiež dobre známe. Počas druhej svetovej vojny bolo Maďarsko Hitlerovým spojencom a jeho vojenské sily i na Slovensku bojovali proti našim partizánskym jednotkám a vlastencom. Keď teda po skončení druhej svetovej vojny na základe týchto skúseností zostavili sme svoj štátny program, pochopiteľne sme sa snažili o takú úpravu pomerov, aby sme boli bez menšín a vybudovali tak svoj národný domov lepšie a bez slabín, akými bola nemecká a maďarská menšina v predmníchovskej republike. O takéto riešenie usilovali sme sa tým viacej, že ležal nám na srdci aj osud slovenskej menšiny v Maďarsku a nemohli sme ostať hluchými k jej volaniu po návrate do našej republiky. Preto naše štátne a národné orgány hľadali cestou výmeny a presídlenia obyvateľstva také riešenie, aby všetci Slováci a Česi mohli sa navrátiť do nášho štátu a menšina maďarská aby doma vo svojom národnom štáte maďarskom riešila svoj budúci osud. Toto stanovisko zastupovala naša vláda v Postupime, na mierovej konferencii v Paríži, pri uzatváraní dohody s maďarskou vládou o výmene obyvateľstva v r. 1946, ako aj v našej legislatívnej a vládnej praxi. Bolo to stanovisko správne i z hľadiska zásad našej strany? Alebo prýštilo ono iba z úzkoprsého nacionalizmu? Áno, naše stanovisko bolo správne, pri tejto nedôvere, ktorá bola postupom maďarských feudálov a kapitalistov voči slovenskému ľudu v minulosti vypestovaná a hlboko zakorenená, pri tých historických skúsenostiach bolo správne, ak sme chceli výmenou a presídlením obyvateľstva raz navždy tento problém vyriešiť a tak i pevnejší základ pre dobrý pomer Československa a Maďarska postaviť. Na príklade zmluvy sovietsko-poľskej alebo i sovietsko-československej o výmene obyvateľstva, o opcii a repatriácii vidíme ako ďaleko väčší počet ľudí bol vymenený medzi štátmi spojeneckými a bezpochybne nikto nebude upodozrievať Sovietsky zväz z nesprávneho postoja voči národnostným menšinám. Treba povedať, že od začiatku sme počítali s tým, že je pre náš štát užitočné a potrebné hľadať dobré susedské a priateľské styky s Maďarskom a že i naše stanovisko k riešeniu menšinových otázok k tomuto smerovalo. Počítali sme, pravda, aj s tým, že ak naše úsilie o úplnú výmenu a presídlenie obyvateľstva sa nepodarí, budeme musieť nanovo upraviť túto otázku podľa demokratických zásad nášho štátu. Aký je stav dnes, keď uvažujeme a máme rozhodnúť o novej úprave pomerov obyvateľstva maďarskej národnosti u nás? Podľa dohody o výmene obyvateľstva do 18. sep61
