Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)

Dokumentumok

rečí má už dosť a žiada vo veci spomenutej subvencie odpoveď, áno alebo nie, lebo že aj on musí odpovedať 1200 členom miestnej odbočky Csemadoku v Komárne, či ústredie Csemadoku dá tých 200.000 Kčs, alebo nie. Ale 1200 členov Csemadoku v Komárne pochopilo, že ústredie Csemadoku nemôže poskytnúť takúto subvenciu ani jednej miestnej odbočke, lebo to by porušovalo rozpočet Csemadoku a znamenalo by to zlé hospodárenie s verejným majetkom. Členovia miestnej odbočky Csemadoku si však brigádnou prácou dali do poriadku a zariadili svoju kultúrnu miestnosť a pochopili aj to, že naša vláda maďarským pracujúcim v ČSR poskytuje nie 200.000 korún subvencie, ale dáva im možnosť rovnako užívať všetko blaho národného hospodárstva tak ako aj pracujúcim iných národností v našej vlasti.

Maďarskí pracujúci v ČSR sa na každom úseku práce s nadšením zapájajú do budovania socializmu v našej vlasti. Rukolapným dôkazom toho je, že naša republika vyznamenáva každoročne medzi najvynikajúcejšími pracujúcimi aj mnoho maďarských pracujúcich. Takí sú napríklad traktorista Jozef Ferdics zo Štvrtku na Ostrove, murár Jozef Török, traktorista Lokša, spisovateľ Viktor Egri a napokon, ale nie naposledy, Mária Sziglová, ktorá bola vyznamenaná Cenou mieru, a ďalších a ďalších. Mnohí vynikajúci maďarskí pracujúci boli zvolení do národných výborov a za poslancov do Národného zhromaždenia a Slovenskej národnej rady.

Toto všetko svedčí o tom, že naša strana a vláda si váži a uznáva maďarských pracujúcich, ktorí sú verní zásadám socialistického vlastenectva a nadšene budujú našu socialistickú vlasť. Moc v našej ľudovodemokratickej republike je v rukách pracujúcich a preto niet „proti komu“ brániť vec maďarských pracujúcich ako to chcel Pálfi z Komárna. „Obrana Maďarov“ podľa Pálfiho je taká istá demagogická fráza a nacionalistické heslo, akými operovali za prvej buržoáznej republiky maďarskí buržoázni nacionalisti, šovinisti a iredenti Szent-lvány, Szüllő, Jaross, Esterházy a podobné nacionalistické živly.

Maďarské buržoázno-nacionalistické živly veľmi často využívajú pre svoje ciele starých bojovníkov strany, ktorí zaostali vo svojom ideologickom vývine. Využívajú ich na rozširovanie nepriateľskej buržoázno-nacionalistickej ideológie. Pomocou starých komunistov sa snažia vraziť klin medzí našich pracujúcich ako napríklad v Kolárove, kde nepriatelia družstva, kulaci, farár, lekárnik, zverolekár po celé roky používali pre svoje protidružstevné a buržoázno-nacionalistické ciele Štefana Tánczosa, jedného zo zakladajúcich členov strany, bývalého väzňa koncentračných táborov, ktorého buržoázia a horthyovský režim prenasledovali. Pred voľbami do národných výborov Štefan Tánczos s niekoľkými spoločníkmi, zaslepenými buržoáznym nacionalizmom, organizoval podpisovú akciu proti zvoleniu bývalého predsedu národného výboru preto, lebo to je takzvaný presídlený Slovák, a ako taký, podľa Tánczosa a spol., nemôže zastávať záujmy absolútnej maďarskej väčšiny v Kolárove. Pritom je zaujímavé, že Tánczos a spol. boli na túto akciu nabádaní lekárnikom, ktorý je tak isto „presídlencom“. Príznačné je, že tu nejde o národnostnú otázku, nejde tu o otázku presídlencov, ako Tánczos a spol. tvrdili, ale o záujem nepriateľských živlov. Presídlený lekárnik a maďarský kulak sa dorozumeli o tom, že národnostnú otázku, nacionalistické a šovinistické štvanie využijú na prekazenie socialistického vývinu dediny. Je zrejmé, že Tánczos, ktorý kedysi v najväčšej zhode so slovenskými pracujúcimi pod zástavou internacionalizmu bojoval proti buržoázii, sa pre svoje ideologické zaostávanie dostal do vleku a do radov buržoáznych nacionalistov.

381