Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)

Dokumentumok

okresných predsedníctiev, a tiež stále usmerňujú a kontrolujú prácu krajského sekretariátu. Napriek tonu, že zloženie krajského výboru aj v košickom kraji je dobré, členova v poslednej dobe odvolávajúc sa na iné zaneprázdnenia, nezapájajú sa organicky do práce krajského vedenia. Následkom toho, práca krajského sekretariátu v poslednej dobe nie je dostačujúca. Je veľa zbytočného behania a dosahujú malé výsledky. Pri založení krajských výborov banskobystrického a košického kraja je tá chyba, že sú zvolení väčšinou takí súdruhovia, ktorí sú zaťažení aj s inými rôznymi funkciami. Následkom toho, ako aj z tej príčiny, že členovia predsedníctva bývajú odľahlo od krajského sídla, krajské zasadnutia predsedníctva sú síce pravidelne zvolané, ale málo navštevované zo stránky predsedníctva. Prácu v spomenutých krajoch usmerňuje pár aktívnych členov, ako napr. v nitrianskom kraji s. Jozef Varga, František Győri, Ján Sóty, Štefan Kanyar, v kraji banskobystrickom s. Štefan Solymossy, Ladislav Szabó, Gejza Szabó a Ondrej Piatrik. Títo súdruhovia sa neúnavne zúčastňujú na okresných predsedníctvach, a svojou činnosťou vo veľkej miere prispievajú k upevneniu organizačného života Csemadoku. Keď vo všeobecnosti hodnotíme prácu krajských výborov, respektíve krajských predsedníctiev a porovnáme s činnosťou bývalých krajských vedení, môžeme konštatovať, že nastalo značné zlepšenie v práci krajských predsedníctiev, respektíve sekretariátov, lebo všeobecne možno posúdiť, že medzi krajskými a okresnými výbormi je vybudované osobné spojenie a takto sa zlepšila usmerňujúca kontrolná práca krajských orgánov. Práca okresných výborov.

Keď hodnotíme činnosť okresných výborov, musíme konštatovať to, že väčšina členov okresných výborov je na nízkej politickej úrovni. Členovia okresných výborov vo väčšine prípadov nemajú dostatočné skúsenosti v organizačných otázkach. Následkom toho ústredné a krajské orgány museli vynaložiť veľké úsilie, ako napr. v okrese Dun. Streda, Moldava, mohli priviesť na pravidelné zvolanie okresných predsedníctiev a na to, aby pri tejto príležitosti konkrétne určili úlohy miestnych skupín. Máme ešte aj také okresné výbory, ako napr. v Štúrove, kde na okresných výborových schôdzach zúčastňujú sa pravidelne len dvaja-traja členovia, a keď náhodou zíde sa ich viac, vtedy, s. Bábingeli, okresný predseda Csemadoku, miesto toho, aby prerokoval úlohy, ktoré čakajú na uskutočnenie, zaoberá sa s osobnými záležitosťami a uskutočnenie úloh pokladá za nemožné. Podobná pesimistická nálada panuje aj vo fiľakovskom okresnom výbore, lebo súdr. dr. Lóska, okresný predseda Csemadoku nebáda na lepšiu prácu, ale narieka, že vo fiľakovskom okrese nie je nožné schôdze držať, lebo tamojší ľudia nie sú schopní vykonať úspešnú prácu, atď. Okrem spomenutých dvoch okresných výboroch musíme sa zmieniť i o Veľkých Kapušanoch, kde malomeštiacke živly chceli si uplatniť protistranícke idey v rámci okresného výboru Csemadoku. Pri rozširovaní nesprávnych názorov napredoval Mikuláš Fábry, okresný kult. referent Csemadoku, ktorý sa stále ohradzoval proti socialistickým divadelným hrám a ktorý na okresnej konferencii Csemadoku verejne sa snažil každého presvedčiť, že vo veľkokapušanskom okrese niet kulakov, preto nie je ani potrebné hrať tie divadelné kusy, ktoré slúžia k stupňovaniu triedneho boja.

Verným následníkom súdruha Fábryho sa stal i okresný predseda s. Papp Alexander. Súdruh Papp je starým revolucionárom, i za kapitalistickej éry bol jedným s tých robotníkov, ktorí najviac pociťovali utláčanie vykorisťovateľov dedín. A predsa teraz on sa snaží aj druhých presvedčiť o tom, že kulaci sa už zapojili do socialistického budovania

350