Popély Árpád (szerk.): Iratok a csehszlovákiai magyarság 1948-1956 közötti történetéhez. I. Válogatás a csehszlovák állami és pártszervek magyar kisebbséggel kapcsolatos dokumentumaiból - Fontes Historiae Hungarorum 4. (Somorja, 2008)
Dokumentumok
dediny. Podľa jeho mienky, otázku kulakov nie je potrebné rozvíriť, lebo kulaci sa časom asimilujú. Výsledok tohto nesprávneho, protistraníckeho stanoviska sa ukázalo v tom, že miestne skupiny vyvíjali síce činnosť, ale kultúra, ktorú rozširovali, nemala nič spoločného, s našim hospodárskym a politickým životom. Tak sa potom mohlo stať, že keď následkom podkopávajúcej práce reakcie nastali vystupovania z JRD, miestni funkcionári Csemadoku napr. v Kap. Kľačanoch, Vajanoch a v iných obciach nebojovali za upevnenie JRD, ale v mnohých prípadoch medzi prvými vystupovali e družstva. Pri týchto faktických zlých okresných výborov máme aj dobre prosperujúce výbory, ako napr. v Želiezovciach, Dun. Strede, Šále, Leviciach, Košiciach, Rožňave a v Šafárikove, kde sa pravidelne zvolávajú schôdze. Vychádzajúc z uznesení krajských výborov, ustália úlohy Csemadoku v okresnom merítku a väčšina členov výboru pravidelne sa zúčastní na výborových a členských schôdzach miestnej skupiny, pri ktorej príležitosti oboznámia miestne skupiny s uznesením okresného výboru a poskytujú im konkrétnu pomoc. Na poli kolektívneho vedenia v rámci okresných výborov sú vážne nedostatky. Tieto chyby vyplývajú hlavne z nedostatku skúseností v praxi a z politickej nepripravenosti väčšiny členov. Preto sa stane potom, že vo väčšine okresných výborov diktuje okresný tajomník, určí nové úlohy, dáva nariadenie členom výboru, ale s tým súvisle nepodáva referát o vykonanej práci a tak členovia okresného výboru nemajú dostatočný prehľad o činnosti Csemadoku v okresnou merítku. Proti tomuto spôsobu práce ústredné predsedníctvo a sekretariát v tomto roku viedol vážny boj a dosiahol to, že aj v krajskom vedení, kde sa v minulosti riadili spomenutým spôsobom, uplatnili zásadu kolektívneho vedenia. V dôsledku výchovnej práce krajských výborov a sekretariátov v niektorých okresoch, ako napr. v Nových Zámkoch, Šále, Košiciach, Leviciach a všade inde uplatňuje sa tiež kolektívne vedenie v rámci okresných výborov. Tým, že v rámci krajských a okresných výborov z iniciatívy patričných straníckych orgánov utvorili sa stranícke skupiny, je všetka nádej, že volení funkcionári Csemadoku v značnej miere sa budú aktivizovať. O organizačnom živote miestnych skupín: Organizačné upevnenie v miestnych skupinách napreduje postupným tempom, trebárs že na tomto poli máme ťažkosti, ktoré pochádzajú hlavne z tej príčiny, že v prvých rokoch po utvorení Csemadoku nekládli sme potrebný dôraz na upevnenie organizačného života. S touto otázkou začali sne sa zaoberať len v roku 1952, po utvorení krajských a okresných výborov. Do dnešného dňa máme už pekné výsledky v tomto smere, hlavne v zimnom období, keď väčšina miestnych skupín pravidelne zadržala výborové a členské schôdze a pri týchto sa nezaoberali už len s väčšími - menšími ťažkosťami miestnej skupiny, ale prejednali uznesenia okresných a vyšších orgánov, ako sú úlohy členstva, súvisiace s opatreniami, ktoré smerovali k hospodárskemu upevneniu obce. V dôsledku jarných a letných pôdohospodárskych prác bolo menej členských schôdzí, asi u 35 % miestnych skupín. Vzostup nastal po tejto stránke v nitrianskom kraji, kde zo 136 miestnych skupín iba 9 držala členskú schôdzu. Pri zadržaní členských schôdzí sú síce nedostatky, ale výborové schôdze - ktoré aj cez leto boli zadržané okrem niektorých miestnych skupín - a na ktorých zorganizovali spôsob a praktické prevedenie letných agitačných prác, sú zárukou na ďalšie aktivizovanie miestnych skupín. Treba pripomenúť, že máme miestne skupiny, ktoré síce pravidelne zvolávajú výborové a členské schôdze, svoju činnosť vyvíjajú separatívne a ich pozornosť je sústredená vo väčšiny prí-351
