Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)

A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)

bolo prinajmenšom potencionálnym nebezpečenstvom, že k narušeniu suverenity nielen Slovenska, ale Československej republiky by mohlo dôjsť. Ak sa dnes členovia spolku Józsefa Attilu153 pýtajú, či maďarskí komunisti prídu pomôcť Maďarom na Slovensku vy­riešiť ich národnostnú otázku, možno túto otázku považovať za zlý žart, za dôsledok neznalosti, ale aj za príznak čohosi, čohosi znepokojujúceho. Všetkých, ktorí si kladú takéto a podobné otázky treba upozorniť skôr či neskôr, ale radšej skôr, že sú česko­slovenskými štátnymi občanmi, žijúcimi na území Slovenska, a ako takí nemajú najmen­šieho práva ani pokúšať sa spájať sa pri riešení našich vnútorných vecí s cudzími štát­nymi príslušníkmi, či dovolávať sa zásahu cudzieho štátu. Pozorne sme si prečítali rezolúciu ÚV Csemadoku, rezolúciu, ktorá ako celok i po častiach sa určite stane predmetom skúmania odborníkov, lebo najmä odborníci sa najskôr musia vyjadriť k navrhovaným zmenám ústavy, k vytváraniu orgánov a inštitúcií. Je to rezolúcia v mnohom dobrá, ale mnohé v nej uvedené na jednej strane vyvoláva - zdá sa, že oprávnené - znepokojenie Slovákov, žijúcich v zmiešaných okresoch a na dru­hej strane nesprávne ambície a ašpirácie časti maďarskej menšiny. „Navrhujeme územnú reorganizáciu okresov s národnostne zmiešaným obyvateľ­stvom, okresy novoutvorené za územnej reorganizácie v roku 1960 prekážajú zbližova­niu a priateľskému spolunažívaniu národov a národnosti. Namiesto prehlbovania jedno­ty národov a národností slúžia za základ národnostných škriepok", vraví stanovisko. To je jednoduchý a výborný recept na riešenie vzájomných vzťahov, vravia zas Slováci v tejto oblasti. Vytvorme maďarské okresy a slovenské okresy, a ak sa nebudeme vidieť, stý­kať, nebudeme sa škriepiť, ak sa nebudeme škriepiť, budeme sa zbližovať, čím sme si ďalej, tým sme si bližšie. Mimochodom podobný návrh na riešenie tejto otázky, pravda­že nie v takomto rozsiahlom meradle, majú aj niektorí Slováci v severnej časti rimavsko­­sobotského okresu: svoje čisto slovenské obce chcú pripojiť k okresu Brezno, lebo v Rimavskej Sobote sa nevedia dohovoriť ani v obchodoch, ani úradoch. Čiže urobme to a budú obce strany spokojné! „Túto schôdzu sme zvolávali aj preto,“ povedal jeden z osnovateľov zakladajúcej schôdze v Galante, „lebo tu žijeme, tu robíme, tu máme domy a tu chceme zostať". V južnej časti Slovenska nie vinou územnej reorganizácie máme zmiešané okresy, ale už oddávna tam jestvujú zmiešané dediny. Čo urobiť v prí­pade vytvorenia čisto maďarských okresov so Slovákmi, ktorí tam žijú? Vysťahovať ich? (Dopočuli sme sa, že už sa ozývajú aj takéto hlasy.) Alebo ich donútiť, ak tam chcú zos­tať, aby sa naučili v týchto okresoch úradnú reč, maďarčinu, donútiť ich, aby z ich detí, ktoré budú nútené chodiť do maďarských škôl, sa stali Maďari? Ak sa dnes a najmä vďaka monopolnému postaveniu Csemadoku okresy, kde žije časť maďarského obyva­teľstva kultúrne, športovo a všelijako inak orientujú skoro výlučne na juh, budú sa neskôr, keď budú čisto maďarské, orientovať viac na sever, na styky so slovenskými okresmi? V rezolúcii galantského Csemadoku sa žiada, aby sa konečne zabudlo na staré „hri­echy“ (úvodzovky použila spomenutá organizácia). Na hriechy s úvodzovkami, či bez úvo­dzoviek možno zabudnúť. Bude však dobré, ak ani jedni ani druhí nezabudneme na 153 A pozsonyi József Attila Ifjúsági Klubról van szó. 97

Next

/
Thumbnails
Contents