Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
Uvedené doplnenie by vyjadrilo, že štátnymi jazykmi teda nie sú jazyky národností, žijúcich v ČSSR a odstránili by sa nepríjemnosti a nedorozumenia, s ktorými sa na Slovensku stretávame (napríklad používanie maďarčiny aj vo verejných prejavoch celonárodného dosahu). Navrhujeme, aby sa pri písaní názvu našej republiky používal spojovník (Československo). Tento spôsob písania bude zodpovedať novej skutočnosti, ktorou je federatívne usporiadanie republiky na základe rovnoprávneho postavenia Čechov a Slovákov. Navrhujeme vo vedúcich federálnych funkciách paralelne zriadiť funkcie predsedu a podpredsedu, ktoré by sa obsadzovali alternatívne zástupcom oboch národných republík, pričom by sa národné zastúpenie v týchto funkciách striedalo podľa funkčných období. Tento princíp vyžaduje zriadiť funkciu viceprezidenta a funkciu prvého podpredsedu vlády, ktoré by sa obsadzovali podobne, ako sa v návrhu ústavného zákona navrhuje obsadzovanie funkcie ministra a štátneho tajomníka. V článku 26 navrhujeme prijať variant, podľa ktorého poslanec Snemovne ľudu má byť volený na 7000 obyvateľov. Uplatniť v celom zákone o federácii ČSSR zásadu, že všetky ustanovenia týkajúce sa zriaďovania federálnych orgánov, ich kompetencie a zmien ich organizácie a právomoci sa môžu zmeniť iba na základe ďalších ústavných zákonov. Pokiaľ ide o návrh ústavného zákona o národnostiach, žiadame, aby sa v ňom vypustil bod, v ktorom sa hovorí, že národnosti majú „právo používať svoj jazyk v úradnom styku". Toto právo by najmä pre Slovákov, žijúcich v zmiešaných slovensko-maďarských oblastiach malo veľmi nepriaznivé dôsledky. Prakticky by znemožňovalo Slovákom na tejto časti svojho územia pracovať vo verejnej funkcii alebo v úrade. Požiadavky Maďarov, aby Slováci na tomto území učili (aj v slovenských školách) po maďarsky, by dostali zákonný podklad. Už doterajšia zásada dvojjazyčnosti sa proti Slovákom zneužívala tak, že sú povinní vedieť po maďarsky, byť teda dvojjazyční. Pretože návrh ústavného zákona v čl. 4.2. zakazuje robiť nátlak na národnosti v smere odnárodňovania (bližšie sa to nešpecifikuje, takže sa môže všeličo vyhlásiť za takýto nátlak) a Slovákov nijaký zákon pred takýmto nátlakom výslovne nechráni, je tu reálne nebezpečenstvo, že Slováci na tomto území, ktorí nevedia alebo sa nenaučia po maďarsky, nielenže sa nebudú môcť doma vo verejnej činnosti uplatniť, ale budú vystavení aj beztrestnému šikanovaniu. Tým, že sa uvedený bod zo zákona vynechá, nezakazuje sa používanie maďarčiny (a jazykov ostatných národností) v úradnom styku. No nemožno - dokonca zákonom - nútiť Slovákov učiť sa po maďarsky, aby Maďari v styku s nimi mohli uplatniť zákonom zabezpečené práva. Pracovníci Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra Slovenskej akadémie vied Pravda, 1968. október 14. 4. p. Összefoglalás: A Szlovák Tudományos Akadémia Ľudovít Štúr Nyelvtudományi Intézetének munkatársai a föderációs alkotmánytörvény tervezetének kiegészítését javasolják azzal a megállapítással, hogy Csehszlovákiában a cseh és a szlovák nyelv államnyelv. A kiegészítés kifejezné azt, hogy a nemzetiségek nyelvei nem tekinthetők állam202
