Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)

A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)

KVP tvrdením, že i naši Maďari skoro v celej svojej homogenite boli za udržanie republiky, proti iredente - a to azda pravda nie je. Keď po viedenskej arbitráži vyháňali Slovákov s batôžkom, tí si ešte veľmi dobre pamätajú, či to bola len skupina žandárov, alebo či predsa len značná časť obyvateľstva pomáhala. Nesúhlasím s výrokmi o kolektívnej vine ani o kolektívnej nevine. Faktom je, že napr. 4. septembra 1938 bola v Trnovci n/V masová pročeskoslovenská demonštrácia Maďarov. Rečnil tam Major, Clementis i ja - hoci sme vedeli, že o pár mesiacov bude­me za to pykať v horthyovských žalároch. A fakt - medzi prvými po Viedni196 zaistenými maďarskými komunistami - okolo 600 - bol som aj ja. • To sa nám tak trochu „bije" s vaším často citovaným výrokom, že roku 1918 ste sa nepridali k Československu dobrovoľne. Na slovenskej strane to umožňuje výklad, že sa Maďari ešte stále necítia u nás doma a na maďarskej to motivuje extrémistické hlasy o odtrhnutí. Už skutočnosť, že moja veta umožňuje takýto výklad, svedčí o tom, že štylizácia bola nešťastná - a veľmi ma to mrzí. Tento historický fakt som použil len ako argumentáciu proti Bacílkovmu povojnovému tvrdeniu, ktorý maďarskú menšinu kolektívne vinil z viedenskej arbitráže - vraj sme sa rozhodli plebiscitom pridať sa k Maďarsku. Chcel som len dokázať, že NIKDY, ani v roku 1918 - ani v roku 1939 sa na nás nikto neobracal s plebiscitom. Ako chápať môj výrok - to dokázala väčšina československých Maďarov už mnohokrát, napr. aj roku 1956, keď mi fiľakovské ženy hovorili - „Dajte nám aspoň nože, a pôjdeme na hranice, pomôžeme ich brániť!“ • V čom sa podľa vás ubližuje národnostne zmiešaným okresom? V čom vidíte pred­nosti prevažne maďarských okresov pri navrhovanej reorganizácii? V Slovákoch to vzbu­dzuje pocit, akoby sme my boli nejakým menej pracovitým či zamávaným národom, kvôli ktorému „trpí“ aj maďarský ostatok okresu. Vychádzali sme zo skúseností, že v Dunajskej Strede a v Komárne, ktoré sú okres­mi prevažne maďarskými, bolo národnostných treníc najmenej. Dvojjazyčnosť na niekto­rých okresných poradách prinášala veľké problémy; zariadenie na simultánny preklad stojí 300 000 plus systemizovaný tlmočník. Ak sa hovorilo len v slovenčine, maďarskí spoluobčania si mnohé schôdze a porady pasívne odsedeli. Vychádzali sme z toho, že v bývalých okresoch si ľudia na seba už zvykli, spolužitie bolo dobré a že by sa návra­tom mnohé problémy zjednodušili. Až teraz, po zverejnení rezolúcií, sme s prekva­pením zistili, že aj v týchto okresoch národnostné problémy vystúpili veľmi ostro; dosiaľ nás ani vo sme nenapadlo, že Slováci na Slovensku, hoci sú v okrese menšinou, mohli by trpieť komplexmi menšiny. Túto časť našej rezolúcie považujem za najdiskutabilnej­šiu a riešiť situáciu - to bude pre štátne a politické orgány skutočne ťažké. • Aký je váš názor na dokonalú znalosť slovenčiny u maďarských spoluobčanov? Nebolo by vhodné, aby Csemadok uplatnil svoju autoritu aj týmto smerom a nie opačným? Vidím, že nepoznáte činnosť Csemadoku: od začiatku našej existencie sme znalosť slovenčiny zdôrazňovali, organizovali sme dokonca KURZY SLOVENČINY. Ak máme výborných vedcov, ktorí prerástli rámec našej menšiny, je to vďaka ich jazykovým zna­lostiam. Je pochopiteľné, že hvezdár z Hurbanova by sa s púhou maďarčinou nemohol 196 Értsd: az első bécsi döntés után. 127

Next

/
Thumbnails
Contents