Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
Ak sa výmena obyvateľstva - napriek medzinárodnej dohode - neuskutočnila v celom rozsahu, príčinou toho bola skutočnosť, že vláda Nagy Ferenca od samého počiatku sa všetkými prostriedkami usilovala výmenu znemožniť a sabotovať. Tesne po parížskej mierovej konferencií na jeseň 1946, kde naša požiadavka o transfer 200 000 Maďarov bola západnými spojencami zamietnutá, povolila iba niekoľko jednosmerných transportov z Maďarska a ďalšiu výmenu napriek medzinárodnej dohode zastavila!165 Ak sa naša vláda v tejto krížovej situácií odhodlala k náboru pracovných síl do Čiech (v rezolúcii „deportácia“) bolo to iba núdzové východisko. Za predpokladu dodržiavania dohody a výmene by sa nábor do Čiech nebol nikdy uskutočnil. Čo znamená teda citovaná požiadavka Csemadoku - ktorý ako vidno prestal byť kultúrnym spolkom a premenil sa na politickú organizáciu -, keď žiada „revíziu Košického vládneho programu" v národnostnej otázke? Odpoveď je jednoznačná: Žiada to, o čo usilujú i tzv. nemecké, šovinistické Krajanské spolky sudetských Nemcov v NSR a Rakúsku za podpory veľkonemeckých a neonacistických živlov. Ale kým sudetskí Nemci robia tak v zahraničí, galantský výbor Csemadoku a ďalšie výbory robia tak vo vnútri nášho štátu. Zvrat, revízia národnostnej politiky Košického vládneho programu by prakticky znamenala nielen realizáciu požiadaviek uvedených v rezolúcii vo vzťahu k Maďarom, ale aj návrat166 deportovaných Nemcov do ČSSR, „rehabilitáciu postihnutých, ich materiálne odškodnenie“ atď. atď. Slovom, Csemadok, využívajúc „rozviazanie jazykov“ celkom otvorene, na „plnú hubu“, chce revidovať, zvrátiť nielen Košický vládny program, ale aj výsledok druhej svetovej vojny, ktorú Horthyho Maďarsko, ako najvernejší „Hilfsvolk“167 prehralo. Zabúdajúc na takú „nepatrnú maličkosť“, ako je päťdesiat miliónov ľudských obetí, apokalyptickú hrôzu Osvienčimu, koncentrákov atď. zapríčinených nielen hitlerovským, ale i horthyovským fašizmom, o ktorom dr. Andics Erzsébet vo svojom diele: Fasizmus és reakció Magyarországon vydala otriasajúce svedectvo: „Ani jeden za satelitov Nemecka neodovzdal tak slepo všetko, ani jeden na škodu svojho národa nezostal po boku hitlerizmu až do konca tak, ako zostalo Maďarsko." Ide tu teda o otvorený, bezmerný prejav revizionistického šovinizmu, kde „podtext“ politický je až príliš okatý, najmä v spojitosti s nárokmi na revíziu doterajšieho územného členenia okresov, ako o to usilujú ďalšie rezolúcie. A spolu s tými maximálnymi požiadavkami (napr. vybudovanie maďarského národného divadla v Bratislave atď.), ktorých sme každodennými svedkami. Je to prinajmenšom divné vtedy, keď si uvedomíme, aké je kultúrno-politické postavenie slovenskej menšiny v Maďarsku, ale i postavenie Slovákov na samotnom južnom Slovensku. A tu sa dostávame k druhej kapitole, drsne kontrastujúcej s tým veľkorysým postavením maďarskej menšiny v našej republike, nehovoriac už o perspektívach, ktoré im pohľadom kultúrneho vyžitia skytá akčný program našej strany. 165 Magyarország a magyarországi szlovákoknak a csehszlovák fél által szorgalmazott egyoldalú átköltöztetését 1946 novemberében éppen a szlovákiai magyar lakosság csehországi deportálása miatt függesztette fel. 166 Az eredeti szövegben tévesen nárok (igény) szerepel a návrat (visszatérés) helyett. 167 segédnép. 107
