Popély Árpád: 1968 és a csehszlovákiai magyarság - Fontes Historiae Hungarorum 3. (Somorja, 2008)
A csehszlovákiai magyarság a reformfolyamatban és a normalizáció első éveiben (Eseménytörténeti összefoglalás)
2. Odvrátená tvár problému Žiaden náš občan neupieral a neupiera rovnaké občianske, hospodárske, politické, sociálne práva našim maďarským spoluobčanom a nehatil ich kultúrne vyžitie. Článok Ivana Hargaša v 14. čísle Predvoja168 podal výrazný obraz našej národnostnej politik za posledných dvadsať rokov. Podľa plodov sa pozná nielen každý strom, ale i každá politika. Ale keď konštatujeme tieto kladné výsledky, musíme právom nástojiť na tom, aby i Slováci kdekoľvek, a teda i v Maďarsku mali tie isté práva. Zbytočne sa oponent1691. Hargaša oháňa leninskými zásadami. Tieto princípy neplatia iba po ľavý breh Dunaja. Majú celosvetovú platnosť. Otázka „nedovoleného zasahovania" do vecí iného štátu prestala už dávno platiť. Povedzme, napr. od „zasahovania“ Scotusa Viatora alebo B. Bjôrnsona do krvavej národnostnej politiky bývalého Uhorska, alebo Lorda Russela, Jean Paula Sartra do vecí Vietnamu atď. Nech je teda dovolené i nám starať sa o osudy našich rodákov. A ak si naši maďarskí spoluobčania kladú maximálne požiadavky, odvolávajúc sa na leninské princípy, nie my, oni, ba dokonca samotný Csemadok by mal s celou váhou zodpovednosti v tomto zmysle žiadať nápravu zodpovedajúcu spoločensko-historickým podmienkam. To znamená, aby Slovákom v Maďarsku bola vychovaná slovenská inteligencia, zabezpečená národné školstvo atď., a teda prakticky zabezpečené minimálne práva. Veď situácia po stáročnom a fašistickom národnostnom útlaku si vyžaduje špecifické, účinnejšie metódy. Ak oficiálna správa nášho Povereníctva kultúry a informácií z r. 1968 ohľadom tohto stavu zisťuje, že „Asimilácia Slovákov už veľmi pokročila v krajinách kapitalistického sveta, len slabo sa dotkla krajanov v Juhoslávií, a zanedbávaním riešenia problémov je administratívnymi metódami urýchľovaná v Poľsku, Rumunsku, a najmä v Maďarskej ľudovej republike", potom je to katastrofálny obraz biedy, nad ktorým by sa v zmysle leninských zásad mali zamyslieť členovia Csemadoku a každý náš čestný maďarský občan. Veď na tých štyroch osemročných slovenských školách v Maďarsku „vyučujú najviac učitelia maďarskej národnosti, presídlení zo Slovenska, ktorí sami po slovensky dôkladne nevedia“ - vtedy, keď naši Maďari majú na južnom Slovensku štyristodeväťdesiatštyri deväťročných škôl!“ A tú „odvrátenú tvár" postavenia Slovákov na južnom Slovensku charakterizuje citát z „ pezinskej rezolúcie“ 38 zástupcov Slovákov z juhu: "...po obmedzení zákonných práv Matice slovenskej, najmä po zrušení jej miestnych odborov Slováci na južnom Slovensku nemali možnosť organizovať si svoj národný a kultúrny život. Tak vznikla situácia, že Slováci v južného Slovenska v značnom množstve sa sťahovali do iných oblastí republiky, časť sa ich odnárodnila a tento odnárodňovací proces trvá, žiaľ, aj v súčasnosti" atď. To nie je citát z dôb bačovania grófa Tisza Istvána, ktorý „vyradíroval" slovenský národ spomedzi národov tejto zemegule. Pochádza z našich dnešných dní! Obžalováva a varuje! A nielen to. Zaväzuje, aby sme zabezpečili našim bratom tie práva na kultúrne vyžitie, aké majú občania maďarskej národnosti. Posilňovali ich národné uvedomenie, ich národnú hrdosť na našu revolučnú minulosť, veď v podstate sa jedná a osud južného Slovenska. 168 Lásd a 156. sz. jegyzetet. 169 Okáli itt Vilcsek Gézára, az Új Szó szerkesztőjére utal, aki a Predvoj 1968. április 11-i számában megjelent Pomýlené paralely? (Téves párhuzamok?) című írásában reagált Ivan Hargaš cikkére. 108
