Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Vilma Prívarová: Slovenská republika a Slováci v Madarsku - Összefoglalás
40 László Ollós Naše dve otázky v prípade Slovákov v Maďarsku môže znieť nasledovne: Do akej miery si uvedomuje svoju zodpovednosť Slovenská republika? A do akej miery si uvedomuje svoju zodpovednosť slovenská občianska spoločnosť? Na rozdiel od maďarskej menšiny, od slovenskej komunity v Maďarsku nemožno očakávať hlasité domáhanie sa pomoci. Veď pociťuje svoju slabosť a chce sa vyhnúť tomu, aby niekoho nedajbože neurazila. V prípade neexistujúceho alebo slabého záujmu slovenskej verejnosti sa jej konkrétne prínosy k životu celého národa len ťažko môžu stať pravidelnou a nie len zriedkavou témou verejného diskurzu. Vo vyjadrení politikov na Slovensku sa menšiny objavujú častejšie ako prostriedok národného boja, než ako ciele národnej pomoci, či ako nositelia jedinečných hodnôt alebo významné piliere rozvoja slovensko-maďarských vzťahov. V národnom štáte, založenom na mocensky vytvorenej nerovnosti väčšinového a menšinového obyvateľstva, zostáva znemožnenie efektívnej národnej rovnosti občanov štátu s rozdielnou národnosťou samozrejme politickou prioritou. (Pôvodná verzia nasledujúcej časti textu je v maďarčine. Pozn. red.) Na základe syntézy vyššie uvedených kritérií možno konštatovať, že osoby patriace k národnostným menšinám potrebujú k slobodnému rozvoju svojho národnostného života tie isté podmienky a predpoklady, ako osoby patriace k väčšinovému národu. Značnú časť týchto predpokladov možno zaradiť medzi klasické ciele národno-emancipačných hnutí. Kodifikácia moderného jazyka ako jazyka úradného styku a jeho zrovnoprávnenie vo verejnom živote, slobodný rozvoj vysokej kultúry, národný charakter osvety a vzdelávania, zaradenie najdôležitejších symbolov národnostnej komunity medzi oficiálne štátne symboly - to sú ciele, ktoré sa zjavujú už pri formovaní sa moderných národov. Patrí sem aj ekonomický rozvoj a otázka politickej reprezentácie. Rozdiel je len v tom, že v danom prípade menšiny nie schopné uvedené predpoklady vytvoriť z vlastných síl, a tieto podmienky nedokáže vytvoriť ani samotný domovský štát. Spoločne na tom stoja už o niečo lepšie, ale v konečnom dôsledku sú odkázané aj na pomoc svojho „materského“ národa. Dovoľte mi, aby som sa vrátil k úvodnej myšlienke svojho referátu, k otázke hodnotového systému spoločnosti vo vzťahu k menšinám, ktorý tvorí jadro nepísanej ústavy, ale aj jeden z prameňov ústavy písanej. Ako som na to už poukázal, jedným z rozhodujúcich stavebných prvkov postavenia Slovákov v Maďarsku i Maďarov na Slovensku je celková spoločenská klíma, ktorou sú obklopení. Je im prisúdené dôstojné, vážené miesto v hierarchii spoločenských hodnôt, alebo sú považovaní za cudzorodý prvok, ktorého sa treba čo najrýchlejšie zbaviť? V prvom prípade od nich okolie očakáva veľa práve z toho, v čom sa od väčšiny líšia. V druhom prípade, naopak, im okolie stavia prekážky všade, kde len môže. Aj v odborných kruhoch často zaznieva názor, že za charakter spoločenskej atmosféry, ktorou sú menšiny obklopené, je zodpovedná väčšina. Toto konštatovanie je do značnej miery pravdivé, ale v našom prípade nie je presné. Nazeranie na Slovákov v Maďarsku a na Maďarov na Slovensku je aj funkciou toho, aký obraz vytvárajú o sebe samých v krajine, kde žijú. Alebo ešte inak: aký obraz chcú, aby sa vytvoril o druhej strane. Ak jedna strana vyžaruje obraz agresívneho, nespoľahlivého, kverulantného partnera, vyzdvihujúceho svoje národnostné ciele nad akékoľvek univerzálne ľudské hodnoty, alebo aj keď vo svojej podstate nie je taká, avšak druhá strana ju úspešne vyobrazuje v takomto svetle, kedže sama buď nechce, alebo nemôže tomu zabrániť, takáto situácia spôsobuje menšine najväčšie škody. Aby som bol konkrétny: nezávidím Slovákom v Maďarsku v dnešnej situácii, zaťaženej polemikou o Benešových dekré
