Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Vilma Prívarová: Slovenská republika a Slováci v Madarsku - Összefoglalás
Hodnotové základy práv menšín 41 toch. Avšak ani my, Maďari na Slovensku, sme nemohli byť na čo hrdí' pri vlaňajších nepokojoch v Budapešti. Vo výpočte by sme mohli pokračovať. Avšak aj menšiny samotné môžu aktívne ovplyvňovať svoje postavenie, aj keď ich snaženie často naráža na prekážky. Vzhľadom k tomu, že sú tisícimi niťami spojení s politickou reprezentáciou oboch štátov - cez rozpočtové zdroje, osobitné podporné mechanizmy ap. - môžu si dovoliť luxus otvorenej kritiky len vtedy, ak to jeden, či druhý štát toleruje, alebo keď už im neostáva iná možnosť. Takýchto „druhých strán“ je v našom regióne málo. Môžu však vo svojich štátoch jasne deklarovať, že aj keď rezolútne požadujú všetky záruky, ktoré im štát k zachovaniu a rozvoju ich národnej identity môže poskytnúť, zároveň pevne trvajú na pozíciách ústavnosti ako vypočítateľné, spoľahlivé, demokratický poriadok si ctiace komunity. To všetko môžu zdvorilo, ale jednoznačne naznačiť aj politickej reprezentácii a verejnosti svojho materského národa. Zdôrazniac pritom skutočnosť, že existujú také výhody a možnosti, ktoré môžu dostať len od materského národa. Popritom sa môžu aktívne zasadiť za spoluprácu a zblíženie oboch národov a štátov. Práve tu sa otvára priestor na spoluprácu medzi Slovákmi v Maďarsku a Maďarmi na Slovensku. Veď práve my by sme boli najradšej, keby si naše krajiny vytvorili čo najlepšie, priam bratské vzťahy. Očividne by to pomohlo aj upevneniu demokratického hodnotového prostredia v oboch krajinách, celému nášmu regiónu. Vznik takéhoto pozitívneho prostredia by mohol slúžiť ako vzor a ako poučenie pre mnohé štáty Európy, napríklad pre región západného Balkánu. Takýto vzťah by bol dôležitým prvkom európskych integračných procesov. No priznajme si to otvorene, najviac dobra by naznačený vývoj priniesol našim dvom menšinám. Veď my sme tí, čo poznáme obe kultúry, máme styky tu i tam. Ak v procese národnostného zmierenia by sme dokázali vyriešiť naše najdôležitejšie národné „boľačky“, ak by z nás opadol strach a agresivita, tak takýto stav by pravdu povediac priniesol mnoho výhod. Previazanosť s väčšinovou kultúrou, spoločnosťou susedného štátu, kontakty s jeho hospodárskym, kultúrnym, politickým životom a vôbec podrobnejšie a intímnejšie znalosti o susedovi by mohli predstavovať taký kultúrny a stykový kapitál, ktorý by mohol byť jedným z motorov ďalšieho rozvoja našich menšín. Navyše takým spôsobom, ktorý by mohol prispieť k rozvoju príslušníkov menšín ako v ich existencii neohrozovaných, k obom krajinám sa viažucich, na stabilite celého regiónu zainteresovaných subjektov. Ešte v období všeobecnej beznádeje vyslovil Martin Luther King pred veľkým poslucháčstvom vetu „mám jeden sen“. V tých časoch ho mnohí považovali za rojka, nechápajúceho zákonitosti reálnej politiky. Predsudky boli v tej dobe naozaj hlboko zakorenené a príliš veľa ľudí, aj na najvyšších poschodiach moci, bolo zainteresovaných na neúspechu jeho snaženia. Napokon však bol sen, aj po precitnutí, udržaný pri živote svojou vlastnou silou, ktorá pramenila v pravde, spravodlivosti a ľudskej dôstojnosti. Slovensko-maďarské zmierenie a priateľstvo je nemenším snom. Zdá sa mi, že čoraz viacerým ľuďom sa sníva.
