Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Vilma Prívarová: Slovenská republika a Slováci v Madarsku - Összefoglalás
Hodnotové základy práv menšín 39 Čiže tam, kde sú väčšie a dlho trvajúce problémy s právnou ochranou národnostných menšín, treba ich korene hľadať v hodnotovom základe potrebných právnych noriem. A práve túto otázku by som rád rozviedol obšírnejšie. Myslím si totiž, že základy právnej ochrany národnostných menšín nestačí hľadať v platnej, či pripravovanej legislatíve. Je potrebné preniknúť hlbšie. Ešte predtým by som sa rád pristavil pri jednej štrukturálnej otázke, zodpovedanie ktorej je potrebné k vymedzeniu spoločenského priestoru spomínaných hodnôt. Otázku by sme mohli postaviť takto: od ktorých spoločenských štruktúr závisí dlhodobá existencia, dokonca rozvoj danej menšiny? 1. Pochopiteľne, závisí od väčšiny. Od väčšiny sa očakáva minimálne zabezpečenie nasledovných pozícií, práv a zdrojov, aj vo vzťahu k menšinám, žijúcim v diaspórach:- zakotvenie menšinových práv na báze efektívnej rovnosti v právnom poriadku, vrátane ústavy;- v inštitucionálnom systéme štátu vytvorenie podmienok pre používania jazyka menšín v úradnom styku aspoň tam, kde menšiny žijú;- poskytnutie rozhodovacích právomocí v otázkach vlastnej kultúry a školstva;- poskytnutie miesta aj vo sfére štátnych symbolov, preukázanie patričnej úcty;- dostatočná, aj materiálna podpora špecifických záujmov menšín, a to nielen kultúrnych, ale aj prípadných regionálnych, v určitých oblastiach aj ekonomických, atď.;- vytvorenie možností efektívneho presadzovania záujmov menšiny v inštitucionálnom systéme štátu;- vytvorenie priaznivej spoločenskej atmosféry, v ktorej špecifiká menšín nie sú vnímané ako nebezpečenstvo a zdroj konfliktov, ale ako zvláštne hodnoty, prospešné aj pre celkové spoločenské prostredie. 2. Dlhodobá existencia a rozvoj menšiny závisí samozrejme aj od nej samej. Ak danú národnostnú menšinu ovládnu rôzne oligarchie pochádzajúce z jej vlastných radov, a ak sa v dôsledku vytvorenia takých vnútorných mocenských pomerov, ktoré brzdia tvorivosť a sústavnú obnovu stane menšinová komunita neefektívnou a stratí svoju konkurencieschopnosť vo väčšinovom prostredí, tak musí hľadať chyby - či sa jej to páči, alebo nepáči - aj v sebe samej. 3. A do tretice existencia a rozvoj národnostnej menšiny je do značnej miery závislá aj od jej „materského“ národa. Menšina sama nikdy nie je schopná sama zabezpečiť všetky prvky moderného národného života svojich členov. Čím menší je počet členov, a čím viac ich žije v diaspórach, tým menej je toho schopná. Menšina je odkázaná na podporu v oblasti vedy, umeleckého života, literatúry, v celej sfére takzvanej vysokej kultúry. Potrebuje pedagógov, osvetových pracovníkov, odborníkov takmer vo všetkých oblastiach národného života. Ale potrebuje aj kurzy, školenia, rôzne formy vzdelávania vo svojom materinskom jazyku, ako aj prístup ku knihám, novinám, časopisom a filmom vo svojom materinskom jazyku. Vo vymenúvaní tohto typu potrieb by sme mohli pokračovať. Majú však jednu spoločnú vlastnosť: samotná menšina, bez pomoci, nie je schopná ich získať, respektíve vyprodukovať, a väčšinová spoločnosť ich taktiež nemôže poskytnúť ani v prípade dobrej vôle. Menšina je odkázaná na pomoc svojho „materského“ národa, na štát, a čo je nemenej dôležité aj na občiansku spoločnosť. A to nie len v miere symbolickej, ale v takej, v akej pomoc skutočne potrebuje.
