Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Dušan Čaplovič: Prihovor podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnost, európske záležitosti, ludské práva a menžiny
14 Dušan Caplovič Ctené dámy, vážení páni, žijeme však vo svete, v ktorom sa intolerancia akéhokoľvek druhu a prejavu stáva veľkým nebezpečenstvom pre stabilný vývoj a rozvoj spoločnosti; v ktorom často iba slabý záblesk prejavu nenávisti môže prerásť vo veľký a nepredstaviteľne zničujúci oheň. A to sa môže stať vtedy, ak budeme mlčať! Z rozporuplnej histórie poznávame - pravda za predpokladu, že sa z nej chceme poučiť - čo znamená etnická, rasová, náboženská, politická a sociálna neznášanlivosť, k akým ľudským tragédiám: osobným, rodovým, rodinným, národným a štátnym v minulosti prichádzalo. Ešte aj dnes to vnímame veľmi povrchne, nuž a práve preto často chceme odstraňovať už existujúce dôsledky a nemyslíme na ich zdroje a príčiny, na zdroje závisti a nenávisti voči druhému - bez milovania blížneho svojho. Stále si nechceme uvedomiť, že napriek tomu, že každýjeden sme iný, všetci sme predovšetkým ľudia. Dovolím si opäť zacitovať myšlienky Matky Terezy: „Ten kto nenávidí, nemôže milovať!“ Slovensko-maďarské či madärsko-slovenské vzťahy nie sú najlepšie, stále je v nich veľa podozrievania, nedôstojnosti, ponižovania, častej útočnosti, agresľvnosti, štvavej vulgárnosti. Prečo? Pokúsim sa odpovedať... Po prvé: nie je to kvôli obyčajným ľuďom, tí nie sú na vine, ale najmä preto, že niektorí politici, na oboch stranách Dunaja sa nedokážu zbaviť urážlivých výrokov voči susednému národu, jeho dejinám a kultúre, snažia sa neustále vypúšťať útočného džina z povestnej fľaše, že sa nedokážu poučiť a neustále kriesia staré túžby po neobmedzenej moci jedného národa v strednej Európe, že aj nediplomatický trieskajú dverami a nekonajú, keď im ten druhý chce podať ruku. Po druhé: preto, že masmédiá veľmi často informujú a komentujú len extrémy na oboch stranách a vykresľujú a predkladajú len negatívne scenáre vývoja. Rozsievajú vášne, agresívnosť, prilievajú olej do ohňa. Priveľkú publicitu venujú veľkohubým štváčom, netolerantným radikálom, šovinistom a iredentistom. Nezaujímajú ich pozitívne príklady v slovensko-madärskom a v madärsko-slovenskom susedskom spolunažívaní, v prípade samotného Slovenska aj v súžití medzi Slovákmi a občanmi maďarskej národnosti na jazykovo zmiešanom území. Žiadalo by sa preto - obojstranne - povedať: Neotvárajme staré rany; liečme ich tým, že budeme odstraňovať existujúce zdroje napätia! A je tu ešte kultúra a umenie. Áno, umenie a kultúra sú tými najpevnejšími mostmi, najlepšími liečiteľmi, skvelými nositeľmi kultúrnosti, komunikatívnosti a tolerancie do nášho každodenného života. Skutočné národné kultúry a umenia, nie rozličné pakultúry a pseudoumenia, nikdy nestáli proti sebe, naopak vzájomne sa potrebovali, ovplyvňovali a neubližovali si, ale zbližovali sa. Len v spolužití sa rozvíjali a tak pomáhali formovať novú kvalitu vzájomných vzťahov. Humanizovali vedomie, humanizovali súveký svet. Stavali kultúrne mosty a brány umenia. Tak to existuje už medzi mnohými národmi našej Európy, národmi, ktoré pred desaťročiami bývali nielen rozvadené, ale aj bojovali so zbraňou v ruke voči sebe a táto nenávisť priniesla veľa obetí. No dokázali sa z histórie poučiť a dnes pestujú vzájomné vzťahy na platforme sebaúcty, úcty voči tomu druhému, civilizačného obojstranného rešpektovania.
