Petőcz Kálmán (szerk.): Magyarországi szlovákok. Nemzetközi konferencia, Somorja, 2007. szeptember 27. - Disputationes Samarienses 11. (Somorja, 2008)
Dušan Čaplovič: Prihovor podpredsedu vlády SR pre vedomostnú spoločnost, európske záležitosti, ludské práva a menžiny
Príhovor 15 Milí kolegovia, ctené kolegyne, priatelia, žiadalo by sa preto ďalej - takisto na obe strany - povedať: Zachovajme si to odskúšané dejinami, čo pomáhalo v zbližovaní v rôznosti. Konkrétne vtedy, keď v spoločnom nachádzať jednotu, v rozdielnom slobodu a vo všetkom - toleranciu. To je recept k úspešnému obojstrannému zbližovaniu, aj - či v tomto prípade najmä - prostredníctvom umenia a kultúry. Nezabúdajme pritom, že Slovenská republika a Maďarská republika sú dnes zvrchované a suverénne štáty a každá je vlasťou pre všetkých svojich občanov. Platí to o to viac práve teraz, keď sa oba štáty, obe krajiny, jasne hlásia k európskym hodnotám. Len nezodpovední ignoranti a zadubení neprajníci spoločnej cesty zbližovania a priateľského susedského spolunažívania tárajú o nadradenosti jedného národa nad druhým, o historickom práve na vlasť a tým ničia tolerantnosť, vzájomnú empatiu a ľudskosť medzi nami, medzi prevažnou väčšinou občanov štátov na oboch brehoch Dunaja. Želal by som si, aby sme si spoločne ctili tak sv. Cyrila a sv. Metoda, patrónov Európy, ako aj sv. Štefana. Aby súsošie v Komárne zastúpilo na našu spoločnú zem. Aby podobne ako ja, keď som si uctil v Tvrdošovciach pamiatku a osobnosť sv. Štefana, uctili i politici SMK sv. Cyrila a sv. Metoda. Neexistujú totiž vyvolené dejiny, kultúry, národy a štáty. Na tento postulát by sme mali neustále pamätať. Avšak nielen pamätať, ale zároveň aj rozvíjať ľudskosť, národnú a národnostnú empatiu - tak v nás, ako aj vo vzťahu k tomu druhému. Solidarizujme navzájom, väčšina s menšinou, menšina s väčšinou, aj - ale nielen iba - prostredníctvom kultúry a umenia. Aby sme - ako si vo svojich veršoch želá a praje veľký slovenský umelec a poet Milan Rúfus, básnik skutočne národný, boli predovšetkým ľudia - bytosti, a nie len obyčajné tvory. Dámy a páni ! Dovoľte mi na záver popriať Vašej medzinárodnej konferencii nielen úspešný priebeh, ale aj prospešný záver: aby sa výsledky konferencie dostali k širokej verejnosti oboch krajín a slúžili zároveň poznaniu pre politikov v strednej Európe. Aby sa v mnohých prirodzených rozličnostiach hľadali východiská pre zbližovanie, sebapoznávanie a najmä pre pochopenie, že uhorské dejiny sú dejinami Maďarov, Slovákov, Nemcov, Židov a ďalších nemaďarských národov, ktoré tu stáročia spoločne žili na územiach strednej Európy. Poznávali chudobu a bohatstvo, lesk a biedu peňazí i moci, vojny, cez ktoré najviac trpeli jednoduchí ľudia, nehľadiac na ich nacionálne a religiózne ukotvenie, ale aj osobnosti, na jednej strane uctievané ako hrdinovia a na strane druhej nepriatelia, a aj naopak. A toto sa musíme - v empatii - naučiť pochopiť v našom spoločnom priestore strednej Európy, naučiť sa chápať našu spoločnú históriu víťazstiev i prehier, nádejí a sklamaní. Naučiť sa navzájom sa počúvať, nekričať na seba, nevyhrážať sa a vzájomne sa neurážať. Vytvárať ozajstný priestor pre neustály dialóg. Pevne verím, že takýmto priestorom sa stane aj toto medzinárodné podujatie; vážení organizátori a účastníci konferencie, lebo len keď komunikujeme, hrany sa obrusujú, poznávame sa a nachádzame v sebe veľa ľudskosti a napokon vieme sa tak k sebe približovať a lepšie vnímať. Ďakujem Vám za pozornosť.
