Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko 35 tická vyspelosť absolútnej väčšiny spoločnosti. Ďalej sa v správe konštatovalo, že v každom kraji sa vyskytlo niekoľko nepriateľských prejavov a drobnej činnosti. „Takmer vo všetkých prípadoch šlo vždy o kulakov, bývalých našich živnostníkov, vyakčnených dôstojníkov, bývalých exponentov buržoáznych strán a o osoby, ktoré sa v minulosti dopustili trestných činov. Títo zväčšia rozširovali protisovietske a protistranícke nálady. Ďalej bolo pozorovať aktivizáciu ľudáckych a iných protištátnych elementov.“. Vzápätí sa konštatovalo, že činnosť triedneho nepriateľa nenadobudla väčší rozsah. Kriticky sa hodnotili pomery na niektorých vysokých školách a najmä v spisovateľskej obci. Správa sa končila záverom, že „strana a ľud v tejto skúške obstali“.46 Slovenskí spisovatelia boli kritizovaní Augustínom Michaličkom a Oskárom Jeleňom aj na zasadnutí ÚV KSČ v dňoch 5.-6. decembra 195647 a ešte vo väčšej miere na zasadnutí ÚV KSS 12.-13 decembra 1956.48 Druhý elaborát pod názvom Niektoré poznatky z práce Maďarskej strany pracujúcich bol vlastne pokusom o zistenie príčin, ktoré viedli ku „kontrarevolučnému puču“. Jeho autori ich korene hľadali v činnosti vlády I. Nagya v rokoch 1953-1955, keď sa vraj začali prejavovať protistranícke názory, ktoré neboli odhalené a prekonané ani po jeho odvolaní z funkcie premiéra. Ako ďalšie chyby MSP sa uvádzali: nesprávna aplikácia výsledkov XX. zjazdu KSSZ, nerozhodnosť vedenia, trakčné boje v ÚV MSP, zanedbanie práce s inteligenciou, pripustenie ideologického zmätku a zlyhanie straníckeho aparátu. Správa sa nelichotivú vyjadrovala aj o tých funkcionároch, ktorí prišli v čase povstania do ČSR. Záver znel: „Vedenie strany a tým i celá strana nestáli na výške úloh.“ Bola to veľmi povrchná analýza a ostrá kritika MSP z dogmatických a konzervatívnych pozícií.49 Politické hodnotenie správania sa slovenskej spoločnosti počas maďarskej revolúcie vykonané straníckym ústredím na Slovensku malo dve stránky. Na jednej strane sa vyzdvihovala morálno-politická jednota ľudu, jeho politická vyspelosť ako vlastný úspech a potvrdenie správnosti politiky komunistickej strany. Na druhej strane sa vymenúvali skupiny, ktoré zlyhali v kritických dňoch, buď zakolísali, alebo šírili nepriateľské názory a sympatizovali s povstalcami. Hoci sa uvádzalo, že išlo o zriedkavé prípady, závery sa robili práve na ich základe. Volalo sa po ostražitosti, tvrdých zákrokoch a kádrových opatreniach. Karol Bacľlek vyhlásil: „Nemáme žiadne ilúzie, aby sme si mysleli, že všetci tí bývalí nepriatelia sú naši priatelia"50 a Vasiľ Bil’ak, akoby rozvíjajúc túto myšlienku, povedal, že „tých, čo sme zavreli, to sú spravidla tí hlúpejší, ktorí nahlas prejavili svoje túžby".51 Čoskoro sa prijali prvé tvrdšie opatrenia, ktoré postihovali nielen tých, ktorí roku 1956 vybočili z radu. Politické byro ÚV KSČ už 19. novembra schválilo interný príkaz Generálnej prokuratúry neprepúšťať politických väzňov a sprísnili sa postihy za tzv. protištátnu činnosť.52 Neskôr nasledovala triednopolitická previerka v štátnom a hospodárskom aparáte, obnovili sa aj politické procesy, aj keď už nemali charakter monstreprocesov zo začiatku 50. rokov. Povstanie v Maďarsku stmelilo rady slovenských komunistov na konzervatívnej platforme a zabrzdilo destalinizáciu nielen v Československu, ale aj v medzinárodnom komunistickom hnutí. Nezastavilo však diferenciačný proces v ňom. Ako napísal francúzsky historik F. Furet, „povstanie postavilo v konečnom dôsledku celé komunistické hnutie, stalinské i protistalinské, pred otázku života a smrti", pretože „prvý raz od roku 1917 sa v Budapešti objavil prízrak spätnej premeny komunizmu na kapitalizmus“.53 Vládnuce kruhy v Československu využili maďarské povstanie a jeho porážku na upevnenie vlastných pozícií a na umlčanie a potrestanie tých, ktorí sympatizovali s povstalcami alebo mali „nesprávne a nepriateľské názory“. Udalosti v Maďarsku sa stali pre
