Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
36 Michal Barnovský nich akýmsi mementom a uhlom pohľadu. Stranícki funkcionári a komunistická propaganda sa k nim vždy vracali, keď bolo treba prijať a zdôvodniť represívne opatrenia. Poznámky 1 Pichoja, R. G.: Sovetskij Sojuz: istorija vlasti 1945-1991. Novosibirsk, 2000, s. 135-136. 2 Irmanová, E.: Kádárismus. Vznik a pád jedná iluze. Praha, 1998, s. 15. 3 Podstata nového kurzu v ekonomickej oblasti spočívala v tom, že sa upustilo od predstihu rozvoja ťažkého priemyslu a prehnanej industrializácie, do popredia sa dostala výroba spotrebného tovaru, poľnohospodárska výroba a otázka zvyšovania životnej úrovne. 4 K strate dôvery Moskvy prispeli dva faktory: zmena hospodárskej politiky v ZSSR a s ňou súvisiaca kritika Malenkova za podcenenie rozvoja ťažkého priemyslu a Rákosiho aktivity počas jeho takmer dvojmesačnej dovolenky v ZSSR (október-november 1954), ktorú využil na očernenie Nagya. Sovetskij Sojuz i vengerskij krízis 1956 goda (otv. red. I. Vida). Moskva, 1998, s. 28. 5 Podrobnejšie pozri Barnovský, M.: Prvá vlna destalinizácie a Slovensko (1953-1957). Brno, 2002, s. 15-34. 6 Imreho Nagya zbavili všetkých funkcií a vylúčili zo strany, Antonín Zápotocký zostal prezidentom republiky a členom Politického byra ÚV KSČ až do svojej smrti, ale po kritike v Moskve jeho autorita vo vedení KSČ poklesla. 7 Niektorí historici spájajú redukovanie nového kurzu v ČSR iba na ekonomicko-sociálnu oblasť so zmenami v sovietskom vedení, s odlišným prístupom k dedičstvu Stalina na jednej strane Lavrentija P. Beriju a Georgija P. Malenkova, na druhej strane Nikitu S. Chruščova. Hovoria o určitej restalinizácii po odstavení Beriju koncom júna 1953, ktorá trvala až do mája 1955, čo sa prejavilo aj v charaktere sovietskej politiky vo vzťahu k jednotlivým krajinám východného bloku. Pozri Reiman, M.: Diskutabilní „destalinizace". Nad knihou o krizi z let 1953-1956 v sovétském bloku. In: Soudobé dejiny, 10, 2003, č. 3, s. 368-373. 8 Barnovský, M.: c. d., s. 30-34. 9 Alexej Čepička bol odvolaný z funkcie ministra obrany, prvého zástupcu predsedu vlády a z členstva v Politickom byre ÚV KSČ. 10 Sovetskij Sojuz i vengerskij krízis..., dokument č. 82, s. 356-357. 11 Ešte 30. októbra 1956 Predsedníctvo ÚV KSSZ nekalkulovalo s druhým vojenským zásahom. Súhlasil s tým aj minister obrany ZSSR maršal Grigorij K. Žukov. Tamže, dokument 115, s. 457-462. V Deklarácii vlády ZSSR o základoch rozvoja a ďalšieho upevňovania priateľstva a spolupráce medzi ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi z 30. októbra 1956 sa v tejto súvislosti hovorilo: „Sovietska vláda, majúc na zreteli, že ďalšie zotrvanie sovietskych vojenských jednotiek v Maďarsku môže byť podnetom k ešte väčšiemu zostreniu situácie, dala svojmu vojenskému veleniu príkaz k odvolaniu sovietskych vojenských jednotiek z Budapešti len čo to maďarská vláda uzná za nutné. Zároveň je sovietska vláda ochotná začať príslušné rokovanie s vládou Maďarskej ľudovej republiky a ostatnými účastníkmi Varšavskej zmluvy o otázke pobytu sovietskych vôjsk na území Maďarska". Pravda, 31. 10. 1956. 12 András Hegedűs vo svojich spomienkach uvádza, že keby ho v júli 1956 nahradil Nagy a namiesto Gerôa bol zvolený za prvého tajomníka J. Kádár, tak by bola ešte možnosť vyhnúť sa politickému výbuchu v Maďarsku. Hegedűs, A.: A történelen és hatalom igézetében. Budapest, 1988, s. 266. Citované podľa štúdie Želicki, B. J.: Vengerskije sobytia 1956 goda. In: Političeskije krizisy i konflikty 50-60-ch godov v Vostočnoj Jevrope. Otv. red. Ju. S. Novopašin. Moskva, 1993, s. 74. 13 Békés, Cs. - Rainer, J. M. - Germuska, P.: Maďarská revoluce 1956. In: Soudobé déjiny, 3, 1996, č. 4, s. 464.
