Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
34 Michal Barnovský Súčasne sa ľudia zamýšľali nad dôsledkami maďarskej revolúcie. Do 4. novembra, keď povstalci mali úspechy, sa ich úvahy pohybovali okolo otázky, či podobný vývoj v Československu je možný a za akých podmienok, prľpadne, čo Slovensko môže očakávať od víťazstva maďarskej revolúcie. Po druhej vojenskej intervencii Sovietskeho zväzu, keď už bolo jasné, že o osude revolúcie je rozhodnuté, sa do popredia dostala otázka, akú politickú líniu zvolí vedenie KSČ, poučené maďarskými udalosťami. V tejto súvislosti sa ukázal takmer prorocký názor istého lekára v Bratislave, ktorý po zverejnení Kádárovej vlády vyslovil obavu, že dôsledkom udalostí v Maďarsku bude zosilnenie politického a policajného tlaku, „že postrašení a značne znepokojení súdruhovia nahradia svoj strach hrdinským terorom“.43 Byro ÚV KSS už 9. novembra začalo robiť akúsi bilanciu činnosti strany počas maďarských udalostí a vyvodzovať z nich závery na ďalšiu prácu. Všetci prítomní na tomto zasadnutí kladne hodnotili činnosť straníckych orgánov a organizácií na všetkých stupňoch. Konštatovali, že KSS v tejto skúške obstála a udalosti v Maďarsku ju stmelili. Iba okresné výbory strany v Kráľovskom Chlmci a Čadci sa kritizovali ako pasívne a bezradné. Odborom sa vyčítala nedostatočná iniciatíva a mierna kritika sa ušla aj slovenskému vedeniu ČZM, ktoré bolo vraj aktívne, ale nedržalo situáciu pevne v rukách, nebolo spojené so všetkými organizáciami mládeže. Zaujímavé je, že na tomto zasadnutí vedenia KSS viacerí kritizovali vnútrostranícke informácie a spravodajskú činnosť bezpečnosti. Karol Bacílek a Pavol David hovorili o tom, že správ bolo veľa a z rôznych prameňov, ale informácie neboli overené a vyhodnotené, „do správ sa dostalo všetko, čo sa počulo“, pričom v mnohých prípadoch dominovali negatívne informácie. Jozef Valo zasa tvrdil, že bezpečnosť vykonala veľký kus práce, ale spravodajsky zlyhala. „Keď sme sa ich (príslušníkov bezpečnosti - M. B.) pýtali“, uviedol ďalej, „kto sú tí, čo sympatizujú s druhou stranou, čo nesúhlasia s naším spoločenským poriadkom, nevedeli.“44 V ďalších analýzach sa však táto kritika už neobjavila. Vedúci stranícki funkcionári si pravdepodobne uvedomili, že žnú plody vlastných rozhodnutí. Na začiatku maďarských udalostí žiadali od nižších straníckych orgánov a bezpečnosti, aby ich o všetkom informovali, aby skúmali verejnú mienku a najmä zmýšľanie a činnosť triednych nepriateľov. Tie ich žiadosti vyhoveli. Teraz, keď mali zhodnotiť politickú situáciu za posledné 2-3 týždne, množstvo negatívnych javov v správach im nevyhovovalo, lebo nezodpovedalo kladnému hodnoteniu politického diania na Slovensku ako výsledku činnosti strany. Už na tomto zasadnutí vedenia KSS sa objavili prvé poučenia z maďarských udalostí. Pavol David ich videl napríklad v tom, že v kádrovej práci by sa nemalo lipnúť na odbornosti a viac pozornosti treba venovať ideologickej úrovni a vzťahu k režimu. Rudolf Strechaj hľadal súvislosť medzi udalosťami v Poľsku a Maďarsku a postojmi viacerých literátov, publicistov a vedcov. Jeho záver bol nasledujúci: „... súvislosť tu bola a len zásahom strany sa im nepodarilo otráviť ovzdušie. Treba im ešte dať poslednú príležitosť, a keď to nepomôže, treba sa s nimi vysporiadať." Po výmene názorov K. Bacílek navrhol, aby sa na druhý deň zvolala porada vedúcich oddelení ÚV KSS, ktorá by prerokovala štruktúru hodnotiacej správy. Súčasne odporučil vypracovať ďalšiu správu „o tom, čo sa v Maďarsku robilo“.45 Obidve správy prerokovalo Byro ÚV KSS dňa 7. decembra 1956. Prvá mala názov Správa o činnosti KSS a uplatňovaní jej vedúcej úlohy na Slovensku počas udalosti v Maďarsku. Bol to chválospev na správnu a predvídavú politiku komunistickej strany a na jej akcieschopnosť. Kladne sa hodnotila aj činnosť Národného frontu, verejnej správy ČZM, Ľudových milícií a ozbrojených zložiek vôbec. Zdôrazňovala sa vysoká poli-
