Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
30 Michal Barnovský nie KSČ bolo počas maďarského povstania dvakrát informované bezprostredne vedením KSSZ o jeho stanovisku k maďarským udalostiam, 24. októbra v Moskve a 1. novembra v Bukurešti, takže poznalo zámery Moskvy.18 Všetky spomenuté opatrenia sa prijímali v Prahe a mali celoštátnu platnosť. To však neznamená, že stranícke ústredie na Slovensku bolo nečinné. Aj ono sa počas povstania aktivizovalo: jednak zabezpečovalo realizáciu uznesení Politického byra ÚV KSČ na Slovensku, jednak prijímalo vlastné rozhodnutia. V každom prípade prejavilo väčšiu mieru iniciatívy než v predchádzajúcich mesiacoch a rokoch. Praha pochybovala o schopnosti slovenského vedenia prijímať správne rozhodnutia v pravý čas a zabezpečiť ich plnenie. Preto Politické byro ÚV KSČ 25. októbra rozhodlo o vyslaní Bruna Kohléra, jedného z najtvrdších dogmatikov, do Bratislavy ako „svojho zástupcu“, aby pomáhal Byru ÚV KSS.19 Boli to zbytočné obavy. Vedenie KSS na čele s Bacílkom síce neoplývalo politickou rozhľadenosťou a prezieravosťou, ale hrozbu maďarskej revolúcie pre komunistický režim a jej možný ohlas na Slovensku si uvedomovalo. Preto už pred príchodom Kohléra do Bratislavy podniklo viaceré opatrenia buď z vlastnej iniciatívy, alebo na pokyn z Prahy. Byro ÚV KSS sa otázkou maďarských udalostí prvýkrát zaoberalo 24. októbra. Schválilo ďalekopis s pokynmi pre KV KSS a OV KSS, opatrenia na zamedzenie dovozu tlačív z Maďarska, rozhodlo vyslať do jednotlivých krajov pracovníkov aparátu ÚV KSS a vyhlásiť pre Ľudové milície pohotovosť prvého stupňa. V pokynoch pre KV KSS sa žiadalo, aby sa na OV KSS pripravil „určitý počet súdruhov, ktorí ovládajú maďarský jazyk, aby mohli byť ihneď poslaní na vysvetľovanie otázok, kde to bude potrebné“. Krajské a okresné výbory strany sa mali spojiť s orgánmi bezpečnosti a nepripustiť „kontrarevolučné reči a výčiny“, „nedovoliť v pohraničných okresoch prechod rôznych osôb, ktoré by mohli poštvať obyvateľstvo... Podozrivé osoby nechať ihneď zaistiť orgánmi bezpečnosti."20 Treba však uviesť, že KV KSS v Nitre, Banskej Bystrici a v Košiciach už deň predtým prerokovali situáciu, ktorá vznikla v Maďarsku, a určili si hlavné úlohy, najmä v pohraničných okresoch. Týkali sa opatrení na obmedzenie prechodu hraníc, pohotovosti Pohraničnej stráže a skvalitnenia vnútrostraníckych informácií. Dňa 25. októbra si Byro vypočulo správu o situácii v Bratislavskom kraji a Bratislave v súvislosti s udalosťami v Maďarsku.21 O štyri dni neskôr, 29. októbra, uložilo tajomníkovi ÚV KSS Augustínovi Michaličkovi, aby zvolal vedúcich funkcionárov Csemadoku a usmernil ich prácu „na upevnenie morálno-politickej jednoty Maďarov“. Predsedovi ÚV Československého zväzu mládeže (ČZM) na Slovensku Milanovi Rázusovi vedenie KSS nariadilo prerokovať otázku masovopolitickej práce medzi mládežou vôbec a medzi maďarskou mládežou na Slovensku zvlášť. Okrem toho rozhodlo usporiadať stranícke aktívy na úrovni ústredia a krajov.22 Napokon 9. novembra sa na zasadnutí Byra uskutočnila diskusia k otázke zhodnotenia práce strany a celkovej situácie na Slovensku počas povstania v Maďarsku.23 Program zasadnutí vedenia KSS a ich frekvencia neodrážajú však mieru zamestnanosti tohto straníckeho orgánu maďarským problémom. Byro ÚV KSS sústredilo totiž značnú časť svojej činnosti na kraje a okresy hraničiace s Maďarskom, kde trvalo pôsobili niektorí jeho členovia i vedúci oddelení a akýmsi operatívnym orgánom sa stal štáb, ktorý Byro zriadilo. Ten pracoval v kancelárii K. Bacľlka a denne hodnotil situáciu. Okrem toho 28. októbra sa vytvorilo na ÚV KSS centrum pre legálnu a ilegálnu prácu v Maďarsku24 na čele s Júliusom Lôrincom, ktoré vysielalo komunistov do Maďarska, kde mali kolportovať tlač a poskytovať pomoc osvedčeným maďarským komunistom. Podobné centrá vznikli aj v niektorých pohraničných okresoch. Do 12. novembra 1956 sa
