Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko 31 vydalo a do Maďarska dopravilo 14 mimoriadnych čísiel novín Új Szó v 50-tisícovom náklade. Okrem toho sa vydávali aj ďalšie noviny a letáky, zabezpečilo sa riadne vysielanie pre Maďarsko na dvoch veľkokapacitných vojenských vysielačkách a štyroch menších, ktorých činnosť riadili krajské výbory strany. Vznikla osobitná tlačová komisia na riadenie tlače, rozhlasu a na vydávanie agitačného materiálu pre Maďarsko.25 V jednej správe sa uvádza, že maďarským súdruhom sa poskytovala pomoc aj zbraňami „tam, kde bola záruka, že sa zbrane nedostanú do rúk kontrarevolúcie“.26 Možno povedať, že činnosť vedenia KSS a krajských a okresných výborov strany na južnom Slovensku bola počas maďarskej revolúcie zameraná predovšetkým na poskytovanie pomoci protipovstaleckým silám v Maďarsku, na plnenie úloh, ktoré súviseli so zabezpečením hranice s Maďarskom, a na udržanie pokoja v južných okresoch Slovenska, kde žila početná maďarská menšina. Na pomoc týmto okresom sa vytvoril 40-členný aktív referentov ovládajúci maďarský jazyk.27 Nepriateľský postoj mocenských štruktúr a stúpencov komunistického režimu k maďarskej revolúcii bol zjavný a pochopiteľný. Dominoval aj v masmédiách a na organizovaných verejných zhromaždeniach. Vzniklo zdanie, že s týmto názorom sa stotožňuje takmer celá spoločnosť. Aká však bola skutočnosť? Viaceré pramene - vnútrostranícke informácie, agentúrne správy ŠtB a záznamy z kontrolovanej korešpondencie občanov - naznačujú, že slovenská spoločnosť bola v tejto otázke diferencovaná. Protipólom vládnucich štruktúr a horlivých prívržencov komunistického režimu s negatívnym postojom k maďarskej revolúcii boli ľudia, ktorí s maďarskými povstalcami sympatizovali a priali si, aby sa čosi podobné udialo aj na Slovensku, resp. v Československu. Nesporné je, že medzi nimi značnú časť tvorili odporcovia vtedajšieho režimu. No nielen oni. Nezabúdajme, že väčšina Maďarov si v tom čase nepriala návrat ku kapitalizmu, ktorý v ich pamäti stelesňoval horthyovský režim, a že na povstaní sa zúčastnila aj vnútrostranícka opozícia. Sám I. Nagy bol reformným komunistom. Na Slovensku bol však reformný prúd v KSS slabý, nesformovaný, nachádzal sa v embryonálnom stave. Najznámejším a azda aj najvýraznejším otvoreným pozitívnym ohlasom maďarského povstania na Slovensku bolo zhromaždenie študentov v internáte Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach 30. októbra 1956. Študenti si na výzvu dvoch poslucháčov tretieho ročníka Jozefa Romana a Michala Leška minútou ticha uctili pamiatku tých študentov, ktorí padli na barikádach v Budapešti.28 Nebol to jediný prípad. Na aktíve funkcionárov ČZM na Elektrotechnickej fakulte Vysokej školy technickej v Bratislave 2. novembra 1956 študent štvrtého ročníka a predseda ročníkového výboru ČZM Kazička v mene poslucháčov kritizoval neobjektívne informácie v tlači o maďarských udalostiach a o vzťahu k ZSSR. Okrem iného uviedol, že študenti sú toho názoru, že pracujúci v Maďarsku sa chopili takých prostriedkov, aké mali k dispozícii. Na aktíve prítomný pracovník Povereníctva školstva označil jeho vystúpenie za provokáciu.29 Tak spomínaní študenti v Košiciach, ako aj tento študent boli vzápätí vylúčení zo školy. Tajomník Mestského výboru Csemadoku v Bratislave zasa hlásil, že vysokoškoláci maďarskej národnosti v Bratislave hodnotia situáciu v Maďarsku tak, ako ju hodnotí maďarská vláda, teda ako vlastenecké hnutie. V okrese Trnava sa objavili letáky domácej výroby s heslom: „Poľsko je slobodné, Madärsko bojuje za svoju slobodu, kedy to dosiahneme v ČSR?"30 Agentúrne správy Štátnej bezpečnosti (ŠtB) prinášali nemálo informácií tohto druhu. Boli však neoverené. Neskôr ich aj sami stranícki funkcionári kritizovali pre tento nedostatok. V skutočnosti verejných prejavov solidarity s maďarskými povstalcami a
