Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko 29 Rozsiahly komentár k maďarským udalostiam sa objavil v Pravde až 1. novembra pod titulkom Maďarský ľud musí ubrániť socialistické vymoženosti. Jeho autor označil za medzník v politickom vývoji Maďarska vytvorenie koaličného kabinetu v rámci vlády 30. októbra, čo komentoval ako „opustenie leninskej zásady o vedúcej úlohe robotníckej triedy“ a poskytnutie buržoázii možnosti „politicky organizovať svoju základňu". V ďalšej časti článku sa hovorilo o besnení kontrarevolúcie, na ktorej čele stoja fašisti a horthyovci. Autor napokon prišiel k nasledujúcemu záveru: „To všetko ukazuje, že maďarská robotnícka trieda a všetok pracujúci ľud sa ocitli v zápase s dobre organizovaným, zo Západu podporovaným nepriateľom a že tento zápas bude vyžadovať veľké vypätie síl a odhodlanie, keď majú maďarskí pracujúci ubrániť vymoženosti, ktoré im prinieslo ľudovodemokratické zriadenie. Bude treba odhaľovať... pravú tvár tohto nepriateľa, bojovať proti jeho demagogickým buržoáznonacionalistickým heslám, medzi ktorými sa vyskytujú aj staré iredentistické heslá, volajúce po vytvorení veľkého Maďarska, vrátane Slovenska a Sedmohradska." Na druhý deň uverejnila Pravda článok s názvom Tragické dni Maďarska a 4. novembra rozhlasový prejav prezidenta republiky A. Zápotockého z predošlého dňa, v ktorom sa maďarská revolúcia hodnotila ako „fašistický biely teror“. Zápotockého prejav zrejme pripravoval verejnú mienku na nevyhnutnosť druhého vojenského zásahu sovietskej armády. Dňa 4. novembra vo večerných hodinách vyšlo mimoriadne vydanie Pravdy (tiež Práce a bratislavského Večerníka) s palcovým titulkom Maďarský ľud zvíťazil nad kontrarevolúciou. Okrem iného sa v ňom uvádzalo: „Od rána a v priebehu dopoludňajších hodín sa maďarská revolučná robotnícko-roľnícka vláda za nadšenej podpory všetkého ľudu a za pomoci sovietskych jednotiek stala v celej krajine pánom situácie. Kontrarevolúcia bola rozbitá.“ Tvrdenie o nadšenej podpore ľudu bolo zvlášť komické, pretože v týchto dňoch bola Kádárova vláda azda najnenávidenejšou vládou v dejinách Maďarska. Pri moci sa držala iba vďaka 60-tisícovej sovietskej armáde rozmiestnenej v krajine. V nasledujúci deň sa novinové články niesli v podobnom duchu. Neskôr sa udalosti v Maďarsku objavovali na stĺpcoch Pravdy čoraz zriedkavejšie. Krátky čas sa dosť propagoval Fond solidarity v prospech maďarských pracujúcich.15 Politická špička usilovala o to, aby verejnosť získala čo najmenej objektívnych správ o maďarskej revolúcii, cenzúra dôkladne filtrovala novinové články. Súčasne využívala tlač a média vôbec na vlastnú interpretáciu maďarských udalostí.16 Sama bola však zainteresovaná na tom, aby mala čo najviac spoľahlivých informácií o dianí v Maďarsku a predovšetkým o stave verejnej mienky v ČSR. Preto nariadila rozšíriť sieť konfidentov a kontrolu súkromnej korešpondencie občanov. Okrem toho využívala aj iné informačné zdroje - vnútrostranícke, armádne, krajských prokuratúr, monitoring zahraničných novín atď. Politické byro ÚV KSČ po vypuknutí povstania v Maďarsku schválilo preventívne opatrenia, ktoré mali znemožniť akýkoľvek pokus o vyvolanie nepokojov. Predpokladalo sa, že „reakčné živly“ by sa mohli o to pokúsiť pri príležitosti výročia vzniku ČSR 28. októbra 1956. Minister vnútra Rudolf Barák vydal 24. októbra tajný rozkaz o pohotovosti ozbrojených zložiek ministerstva vnútra. Na druhý deň sa prijali opatrenia na zabezpečenie spoločnej hranice s Maďarskom, v dôsledku čoho sa na južnom Slovensku sústredilo značné množstvo ozbrojených síl.17 Vedenie KSČ a KSS vyhlásilo pohotovosť strany mobilizáciou straníckych funkcionárov. Krajské výbory (KV) a okresné výbory (OV) KSČ a KSS dostávali pravidelné správy o situácii v Maďarsku so stanoviskom ústredia. Vzápätí organizovali na pracoviskách besedy, na ktorých sa prijímali rezolúcie odsudzujúce „kontrarevolúciu“ v Maďarsku a podporujúce politiku KSČ. Vede-
