Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
28 Michal Bamovský Gerő 25. októbra odstúpil z funkcie prvého tajomníka ÚV MSP a nahradil ho János Kádár. Moskva takisto prispela k vyhláseniu prímeria 28. októbra, súhlasila, aj keď neochotne, s prehodnotením povstania ako národnodemokratického hnutia, s odsunom sovietskych jednotiek z Budapešti a s rokovaniami o ich stiahnutí s územia Maďarska.11 Uvedené ústupky, ale aj tie, ktoré sovietske vedenie urobilo pred revolúciou, prišli však päť minút po dvanástej, preto sa minuli účinku.12 Nagy už nebol schopný ani ochotný udržať na uzde procesy ohrozujúce sovietsky systém v Maďarsku.13 Dňa 30. októbra vyhlásil opustenie systému jednej strany a o dva dni neutralitu Maďarska a jeho vystúpenie z Varšavskej zmluvy. Predsedníctvo ÚV KSSZ 31. októbra zrevidovalo svoje predchádzajúce stanovisko a dospelo k záveru o nevyhnutnosti druhej sovietskej intervencie, k čomu prispelo aj vyostrenie suezskej krízy. Dňa 4. novembra o 4.15 začali sovietske vojská útok na Budapešť a na ďalšie mestá. Súčasne uzavreli madärsko-rakúsku hranicu. Po niekoľkých dňoch bojov bolo povstanie potlačené. Moci sa ujala Kádárova robotnícko-roľnícka vláda, ktorá sa sformovala v Moskve 2.-3. novembra 1956. Trvalo však ešte niekoľko týždňov, než sa jej podarilo spacifikovať nepokoje. Vedúci činitelia mocenskej elity v ČSR a ZSSR si uvedomovali hroziace nebezpečenstvo z maďarskej revolúcie a dôležitosť stability politických pomerov v Československu pre ďalší vývoj strednej Európy. Na zasadnutí Predsedníctva ÚV KSSZ 1. novembra 1956 minister zahraničia ZSSR P. T. Šepilov poznamenal: „Ak nenastúpime cestu energických opatrení, potom skrachuje vec v Československu. Obnoviť poriadok [v Maďarsku] silou.“14 Tým vyjadril obavu, aby sa k „revolučnému“ Maďarsku a Poľsku nepripojilo Československo, čo by značne skomplikovalo situáciu v sovietskom bloku. Vedenie KSČ s obavami sledovalo politický vývoj v Poľsku a Maďarsku od polovice roka 1956, ale denná tlač prinášala iba kusé informácie o udalostiach v týchto krajinách a vyhýbala sa rozsiahlejším komentárom. Oveľa väčšiu pozornosť venovala suezskej kríze. Tlačový orgán ÚV KSS Pravda priniesol v posledných troch týždňoch pred revolúciou v Maďarsku stručné informácie v podstate iba o troch udalostiach: o návšteve delegácie MSP v Juhoslávii, o vrátení členstva I. Nagyovi a o pohrebe L. Rajka v Budapešti 6. októbra 1956, pričom nebola ani zmienka o tom, že na manifestačnom pohre sa zúčastnilo vyše 100-tisíc ľudí, ktorí takto vyjadrili svoj odpor k zločinom stalinizmu v Maďarsku. O maďarských udalostiach informoval denník čitateľov obsiahlejšie až po vypuknutí povstania. Boli to však správy tendenčné. Prvú informáciu o revolúcii priniesla Pravda 25. októbra 1956 v článku s titulkom Vážne udalosti v Maďarsku. Uvádzalo sa v ňom, že v Budapešti sa 23. októbra konali nepokoje, vyvolané „kontrarevolučnými živlami“. Ďalej článok stručne informoval o obsahu rozhlasového prejavu Geróa a o personálnych zmenách vo vedení MSP. Na druhý deň úvodník Pravdy znel: Neotrasiteľná je jednota nášho ľudu. Čitateľ sa v ňom dozvedel okrem „jednoty nášho ľudu“ aj o tom, že na žiadosť maďarskej vlády poskytli sovietske jednotky pomoc v boji proti kontrarevolučným bandám. Dňa 28. októbra sa situácia v Maďarsku hodnotila optimisticky: „Všetky správy, ktoré prichádzajú z Maďarska, svedčia o tom, že sa moc ľudovodemokratického zriadenia... stále upevňuje. Ten fakt však uvádza do zúfalstva určité kruhy v Spojených štátoch amerických...“ Už 31. októbra publikoval denník Deklaráciu vlády ZSSR o základoch rozvoja a ďalšieho upevňovania priateľstva a spolupráce medzi ZSSR a ostatnými socialistickými štátmi z 30. októbra 1956.
