Ivaničková, Edita - Simon Attila (szerk.): Az 1956-os magyar forradalom és Szlovákia - Disputationes Samarienses 9. (Somorja-Pozsony, 2006)
Michal Barnovský: Maďarská revolúcia roku 1956 a Slvoensko
Maďarská revolúcia roku 1956 a Slovensko 27 Dvadsiaty zjazd sovietskych komunistov, ktorý odsúdil zločiny Josifa V. Stalina, sa stal novým zdrojom nestability a katalyzátorom spoločenského pohybu tak v Maďarsku, ako aj v Československu. Vzhľadom na to, že spoločenské a politické pomery v Maďarsku boli odlišné, vyvolal „tajný referát“ Nikitu S. Chruščova o kulte osobnosti a jeho dôsledkoch väčšie turbulencie v spoločnosti. Intelektuáli, najmä spisovatelia, zvýšili svoje opozičné aktivity, do hnutia sa zapojili študenti, v Petôfiho krúžku sa vášnivo diskutovalo a polemizovalo na politické témy. Pod tlakom verejnej mienky sa prehĺbil diferenciačný proces v MSP. Pribúdalo stúpencov reforiem a odporcov Rákosiho. Ten bol v júli 1956 nútený odstúpiť. Nahradil ho Ernő Gerő, ktorý pokračoval v politike svojho predchodcu. Dňa 8. októbra sa konal v Budapešti slávnostný pohreb Lászlóa Rajka a jeho druhov, ktorí boli roku 1949 odsúdení na trest smrti a popravení. Smútočného obradu sa zúčastnilo vyše 100-tisíc ľudí, čím sa pohreb premenil na demonštráciu odporu proti stalinizmu. Čoskoro udalosti nadobudli rýchly spád. Keď 23. októbra pri rozhlase v Budapešti padli prvé výstrely do demonštrantov, vypuklo povstanie. V jarných mesiacoch 1956 ešte neboli príliš veľké rozdiely v politickej situácii medzi Československom a Maďarskom. Dvadsiaty zjazd KSSZ rozčeril totiž politickú hladinu aj v ČSR. Počas vnútrostraníckej diskusie sa zdvihla vlna kritiky „neduhov socializmu“ a mnohých straníckych funkcionárov. Neveľká časť členov KSČ žiadala zvolanie mimoriadneho zjazdu, čo vlastne znamenalo vyslovenie nedôvery ÚV KSČ. Diskusia čoskoro prerástla rámec strany. V apríli zaznel na zjazde opozičný hlas spisovateľov. Koncom apríla a v máji sa ozvali študenti. Volanie po destalinizácii a demokratizácii a politická aktivizácia spoločnosti síce otriasli sebavedomím komunistického vedenia, ale tlak zdola nebol natoľko silný, aby rozložil vládnucu skupinu a vytvoril podmienky na sformovanie reformného krídla v strane. Neviedol ani k personálnym zmenám v straníckych a štátnych orgánoch v Prahe a Bratislave, s výnimkou odvolania Alexeja Čepičku, zaťa Klementa Gottwalda z funkcií.9 Rušné jarné mesiace vystriedalo relatívne pokojné leto. Celoštátna konferencia KSČ v dňoch 11.-15. júna 1956 uzavrela vnútrostranícku diskusiu a verejnú diskusiu k smerniciam na zostavenie druhého päťročného plánu. Prebehla v podstate tak, ako si vedenie KSČ predstavovalo. Kým v Maďarsku sa v lete politické napätie stupňovalo a kríza režimu bola očividná, v Československu sa pomery stabilizovali a o kríze režimu možno hovoriť iba v tom zmysle, že mocenské kruhy už neboli schopné vládnuť predošlými metódami, museli robiť ústupky a viac komunikovať so spoločnosťou, ale stále kontrolovali beh udalostí. Ernő Gerő už v prvý deň povstania požiadal sovietske vedenie o vojenskú pomoc pri potlačení „kontrarevolučnej vzbury“. Súčasne sa uskutočnili personálne zmeny vo vedení MSP. Imre Nagy bol kooptovaný do vedenia a navrhnutý za premiéra. Dňa 27. októbra sa vytvorila nová vláda na čele s Nagyom, v ktorej sa ušlo miesto aj dvom ľavicovým nekomunistickým politikom - bývalému prezidentovi republiky Zoltánovi Tildyovi a Bélovi Kovácsovi. V neskorých večerných hodinách 23. októbra 1956 Predsedníctvo ÚV KSSZ rozhodlo o tom, aby sovietske vojská umiestnené v Maďarsku vstúpili do Budapešti.10 Stále však verilo, že pôjde iba o demonštráciu vojenskej sily. Ďalšie udalosti ukázali, že to bol mylný predpoklad. Sovietske vojská, ktoré vstúpili do Budapešti 24. októbra, sa stretli s ozbrojeným odporom. Intervencia rozjatrila národné cítenie, povstanie sa rozrastalo a spoločnosť sa radikalizovala. Boj proti stalinizmu nadobudol charakter národnooslobodzovacieho boja, boja za nezávislosť. Po neúspechu vojenského zásahu sa Moskva ešte pokúsila o politické riešenie krízy a urobila niekoľko ústupkov v nádeji, že tým vláde pomôže obnoviť poriadok bez toho, aby sa zmenilo spoločenské zriadenie a postavenie Maďarska v sovietskom bloku. Aj pod jej tlakom
